Každá generácia inovácií má svojich víťazov aj porazených. Niektoré produkty však nezlyhajú preto, že by boli technicky slabé. Zlyhajú preto, že prídu v nesprávnom čase, na trh, ktorý na nich ešte nie je pripravený.
V tomto seriáli sa pozrieme na zariadenia a projekty, ktoré mali veľké ambície a často aj víziu, ktorá predbehla realitu. Napriek tomu sa z nich nestali masové hity a skončili na okraji záujmu trhu.
Prvým zariadením, na ktoré sme sa pozreli, boli jedny z prvých smart okuliarov s názvom Google Glass. Druhým príkladom bol Windows Phone od spoločnosti Microsoft a tretím smartfón Essential Phone. Následne to boli 3D televízory, modulárne smartfóny, Kinect, zakrivené televízory, Google Stadia, Blackberry, Google+, plazmové televízory, Metaverse, Apple Car, Nintendo Wii U, Pebble, Amazon Fire Phone, Palm webOS, Nokia N-Gage, Sega Dreamcast, Microsoft Zune, Google Tango, Microsoft SPOT, PlayStation Vita, LG G Flex, Apple Watch Edition, Google Cardboard, Windows RT, LG G5, Humane AI Pin, OUYA, Microsoft Band, Samsung Galaxy Beam, Apple AirPower, Microsoft Kin, Quibi, Google Pixelbook, PSP Go, Apple Newton a Juicero. Ďalším príkladom je Sony Rolly.
Aby sme pochopili, prečo Rolly vôbec vzniklo, musíme sa vrátiť do obdobia, keď trh s prenosnými hudobnými prehrávačmi prechádzal zásadnou zmenou. Sony bolo ešte stále legendárnou značkou v oblasti osobného audia, predovšetkým vďaka Walkmanu. Digitálnemu trhu však čoraz výraznejšie dominovalo Apple so svojím iPodom.
V roku 2007 navyše prišiel prvý iPhone, ktorý naznačoval, že budúcnosť počúvania hudby sa môže postupne presunúť do smartfónov. Sony preto hľadalo nové spôsoby, ako sa od konkurencie odlíšiť. Jedným z výsledkov bolo práve Rolly, ktoré spoločnosť oficiálne predstavila 10. septembra 2007. Do predaja v Japonsku sa dostalo 29. septembra pod označením SEP-10BT.
Sony Rolly malo oválnu konštrukciu, pripomínalo vajíčko a úplne mu chýbal displej. Sony sa rozhodlo skombinovať svoje skúsenosti s audiotechnikou a robotikou, aby vytvorilo zariadenie, ktoré nebude hudbu iba prehrávať, ale doslova ju predvedie.
Samotné zariadenie malo rozmery 104 x 65 x 65 mm a hmotnosť 300 gramov. Vo vnútri sa nachádzala dvojica stereofónnych reproduktorov umiestnených na opačných stranách konštrukcie, pričom každý mal priemer približne 20 mm a maximálny výkon 1,2 W. Sony použilo digitálny zosilňovač a neodýmové magnety, pričom sa snažilo dosiahnuť kvalitný zvuk aj z takého malého tela.
Sony Rolly obsahovalo 6 pohyblivých častí. Vďaka nim sa zariadenie dokázalo otáčať, posúvať po rovnom povrchu, meniť smer a vytvárať pohyby pripomínajúce tanec.Počas prehrávania hudby sa bočné kryty otvárali a zatvárali, pričom svetelné efekty dopĺňali celú choreografiu.
Rolly však nebolo iba hračkou s vopred pripravenými pohybmi. Dokázalo analyzovať hudbu a automaticky vytvoriť jednoduchú choreografiu podľa jej rytmu. Používateľ tak nemusel mať pre každú skladbu pripravený samostatný tanečný program.
Kto chcel viac, mohol využiť špeciálny počítačový softvér Motion Editor, neskôr na niektorých trhoch označovaný aj ako Rolly Choreographer. Ten umožňoval vytvárať vlastné pohyby, synchronizovať ich s hudbou a následne preniesť do zariadenia.
Na zariadení sa nachádzali iba základné tlačidlá na zapnutie a prehrávanie. Hlasitosť sa menila otáčaním príslušnej časti tela, skladby sa prepínali pohybom zariadenia a zatrasením bolo možné aktivovať náhodné prehrávanie.
Pôvodný model mal 1 GB vnútornej pamäte a podporoval zvukové formáty MP3, AAC a ATRAC. Nechýbalo ani Bluetooth 2.0, prostredníctvom ktorého bolo možné bezdrôtovo prehrávať hudbu napríklad z kompatibilného počítača alebo smartfónu.
Výdrž batérie predstavovala približne 5 hodín pri samotnom prehrávaní hudby. Ak ste zapli aj pohybové funkcie, klesla na zhruba 4 hodiny. Na malého tancujúceho robota to nebol zlý výsledok, ale ako bežný hudobný prehrávač Sony Rolly opäť nedokázalo konkurovať zariadeniam, ktoré ponúkali výrazne dlhšiu výdrž.
A potom tu bola cena. V Japonsku sa Rolly začalo predávať približne za 40 000 jenov, čo v tom čase zodpovedalo asi 350 dolárom. Keď sa v máji 2008 dostalo aj na americký trh, Sony si zaň pýtalo približne 400 dolárov.
Americká verzia už ponúkala 2-gigabajtové úložisko a predávala sa v čiernom aj bielom vyhotovení. Za približne 400 dolárov si zákazník mohol kúpiť veľmi schopný prenosný hudobný prehrávač, prípadne investovať do iného elektronického zariadenia s podstatne širším využitím.
Práve pri tancovaní sa začínal jeho najväčší problém. Dokázal rozosmiať návštevníkov technologických výstav a na videách vyzeral ako zariadenie z budúcnosti. Otázkou však bolo, čo s ním budete robiť po niekoľkých dňoch. Ak ste chceli vytvárať prepracovanejšie tanečné predstavenia, museli ste venovať čas príprave choreografií v počítačovom softvéri.
Sony v roku 2008 predstavilo ďalšie farebné vyhotovenia a neskôr aj vylepšený model SEP-50BT. Ten priniesol možnosť ovládať pohyb zariadenia na diaľku pomocou kompatibilného smartfónu alebo počítača.
Zaujímavosťou bola aj možnosť koordinovať viacero zariadení naraz. Sony umožnilo prostredníctvom počítača ovládať až 7 prehrávačov Rolly súčasne, takže ich majitelia mohli vytvoriť akúsi malú tanečnú skupinu. Spoločnosť sa snažila podporovať aj komunitu používateľov, ktorí si mohli navzájom vymieňať vlastné choreografie.
V roku 2009 sa v USA objavili správy o výrazných zľavách. Niektoré predajne Sony ponúkali Rolly údajne už za 99 dolárov, teda približne o 300 dolárov lacnejšie než pri uvedení na americký trh. Bola to ďalšia indícia, že produkt nedokázal naplniť pôvodné očakávania.
Symbolickú bodku za projektom priniesol aj koniec súvisiacich služieb. V novembri 2010 skončila dostupnosť sťahovania mobilnej aplikácie určenej pre Rolly a 30. septembra 2011 Sony ukončilo prevádzku služby Rolly Motion Park, ktorá slúžila na zdieľanie choreografií.
Sony Rolly tak zostalo pripomienkou obdobia, keď výrobcovia elektroniky neváhali experimentovať s úplne novými konceptmi. A zároveň dôkazom, že aj produkt, ktorý dokáže doslova roztancovať celú miestnosť, nemusí rozhýbať predaje.