PlayStation Vita bola skvelá herná konzola, ktorá ale prišla v zlý čas

Každá generácia inovácií má svojich víťazov aj porazených. Niektoré produkty však nezlyhajú preto, že by boli technicky slabé. Zlyhajú preto, že prídu v nesprávnom čase, na trh, ktorý na nich ešte nie je pripravený.

V tomto seriáli sa pozrieme na zariadenia a projekty, ktoré mali veľké ambície a často aj víziu, ktorá predbehla realitu. Napriek tomu sa z nich nestali masové hity a skončili na okraji záujmu trhu.

Prvým zariadením, na ktoré sme sa pozreli, boli jedny z prvých smart okuliarov s názvom Google Glass. Druhým príkladom bol Windows Phone od spoločnosti Microsoft a tretím smartfón Essential Phone. Následne to boli 3D televízory, modulárne smartfóny, Kinect, zakrivené televízory, Google Stadia, Blackberry, Google+, plazmové televízory, Metaverse, Apple Car, Nintendo Wii U, Pebble, Amazon Fire Phone, Palm webOS, Nokia N-Gage, Sega Dreamcast, Microsoft Zune, Google Tango a Microsoft SPOT. Ďalším príkladom je PlayStation Vita.

PlayStation Vita bola predstavená v roku 2011 a do predaja sa dostala začiatkom roka 2012. Sony ju prezentovalo ako novú generáciu prenosného hrania a prirodzeného nástupcu veľmi úspešného PSP, ktorého sa predalo viac než 80 miliónov kusov.

Na papieri išlo o jednu z najvýkonnejších prenosných konzol svojej doby. Vita ponúkala 4-jadrový procesor aj grafický čip, 512 MB pamäte RAM a 5-palcový OLED displej s rozlíšením 960 x 544 pixelov. V čase uvedenia patril medzi najkvalitnejšie displeje v mobilných zariadeniach.

Sony pridalo aj množstvo funkcií, ktoré konkurencia neponúkala. Konzola mala dva analógové joysticky, dotykový displej, dotykový panel na zadnej strane, gyroskop, akcelerometer, kamery, mikrofón aj podporu rozšírenej reality. Nechýbalo Wi-Fi a pri drahšej verzii ani mobilné pripojenie cez 3G.

PlayStation Vita ponúkala kvalitné exkluzívne hry ako Uncharted: Golden Abyss, Killzone: Mercenary, Gravity Rush, Tearaway či Wipeout 2048. Konzola zvládala grafiku, ktorá bola na prenosné zariadenie mimoriadne pôsobivá.

Prečo teda zlyhala? Jedným z najväčších problémov boli drahé proprietárne pamäťové karty. Sony sa rozhodlo nepoužiť bežné microSD karty a namiesto nich predávalo vlastné úložisko za výrazne vyššie ceny. Mnohých hráčov tak odradili už počiatočné náklady.

Ďalším problémom bola cena samotnej konzoly. Hoci hardvér bol špičkový, Vita bola drahšia než konkurenčné prenosné konzoly a krátko po jej uvedení začali prudko rásť možnosti smartfónov a tabletov. Práve smartfóny sa stali jej najväčším nepriateľom. Mobilné hry boli často zadarmo alebo stáli len niekoľko eur, zatiaľ čo hry na Vitu boli výrazne drahšie.

Situáciu zhoršilo aj samotné Sony. Po prvých rokoch začala podporu konzoly postupne obmedzovať. Veľké interné štúdiá prestali pripravovať nové exkluzivity a vývoj sa presunul na PlayStation 4, ktorá mala pre spoločnosť oveľa väčší význam.

Našťastie sa Vita nikdy úplne nestratila. Konzolu si obľúbili nezávislí vývojári či fanúšikovia japonských RPG hier. Práve vďaka nim zostala platforma aktívna ešte dlhé roky po ukončení oficiálnej podpory.

Z dnešného pohľadu je pritom zaujímavé, že myšlienka výkonného prenosného hrania sa nakoniec presadila. Stačí sa pozrieť na Nintendo Switch, Steam Deck, ASUS ROG Xbox Ally či Lenovo Legion Go. Trh dnes ukazuje, že o kvalitné handheldy je obrovský záujem.

Možno len PlayStation Vita prišla v období, keď hráči ešte neboli pripravení investovať do drahej prenosnej konzoly popri prudko rastúcom trhu so smartfónmi. PlayStation Vita tak zostáva jedným z najväčších premárnených potenciálov v histórii spoločnosti Sony.