Pozrite si
Každá generácia inovácií má svojich víťazov aj porazených. Niektoré produkty však nezlyhajú preto, že by boli technicky slabé. Zlyhajú preto, že prídu v nesprávnom čase, na trh, ktorý na nich ešte nie je pripravený.
V tomto seriáli sa pozrieme na zariadenia a projekty, ktoré mali veľké ambície a často aj víziu, ktorá predbehla realitu. Napriek tomu sa z nich nestali masové hity a skončili na okraji záujmu trhu.
Prvým zariadením, na ktoré sme sa pozreli, boli jedny z prvých smart okuliarov s názvom Google Glass. Druhým príkladom bol Windows Phone od spoločnosti Microsoft a tretím smartfón Essential Phone. Následne to boli 3D televízory, modulárne smartfóny, Kinect, zakrivené televízory, Google Stadia, Blackberry, Google+, plazmové televízory, Metaverse a Apple Car. Ďalším príkladom je Nintendo Wii U.
Obsah pokračuje pod reklamou
Nintendo Wii U bolo predstavené v roku 2011 a na trh prišlo o rok neskôr ako nástupca mimoriadne úspešného Nintenda Wii. Práve pôvodné Wii bolo jednou z najpredávanejších konzol svojej generácie. Pohybové ovládanie oslovilo milióny nových hráčov a Nintendo sa podarilo preraziť aj mimo tradičnej hernej komunity.
Pri Nintende Wii U sa firma rozhodla zachovať značku Wii, no zároveň chcela priniesť modernejší hardvér a nový spôsob hrania. Hlavnou novinkou bol veľký ovládač GamePad s integrovaným dotykovým displejom. Ten umožňoval zobrazovať mapy, inventár alebo dokonca hrať hry priamo na obrazovke ovládača bez potreby televízora.
Na papieri išlo o zaujímavý koncept. Nintendo chcelo spojiť klasické hranie s druhou obrazovkou a vytvoriť nové možnosti ovládania. Konzola zároveň priniesla HD grafiku, ktorú pôvodné Wii prakticky ignorovalo.
Problém sa však objavil už pri samotnej komunikácii produktu. Mnohí zákazníci vôbec nepochopili, že Wii U je nová konzola. Marketing často pôsobil tak, akoby šlo len o nový ovládač pre pôvodné Wii. Aj názov Wii U bol zmätočný a nedokázal jasne odlíšiť novú generáciu od starej.
Veľkým problémom bol aj výkon. Hoci bolo Nintendo Wii U technicky výkonnejšie než pôvodné Wii, oproti konkurencii od Sony a Microsoftu začalo rýchlo zaostávať. Keď prišli PlayStation 4 a Xbox One, rozdiel bol ešte výraznejší.
Vývojári tretích strán preto postupne strácali záujem. Na konzole chýbali veľké multiplatformové hry a podpora externých štúdií bola slabá. Nintendo síce stále dokázalo vytvárať kvalitné exkluzivity, no to nestačilo.
Ani GamePad sa nestal revolúciou, akú si firma predstavovala. Mnohé hry jeho možnosti využívali len minimálne a pre časť hráčov pôsobil skôr ako komplikácia než ako výhoda. Ovládač bol veľký, mal slabšiu výdrž batérie a nie každý vývojár vedel druhú obrazovku zmysluplne zapracovať do hrania.
Predaje Nintenda Wii U tak zostali výrazne pod očakávaniami. Konzola sa nikdy nepriblížila úspechu pôvodného Wii a postupne sa stala jednou z najmenej úspešných domácich konzol v histórii Nintenda.
Z dnešného pohľadu je však zaujímavé, že niektoré myšlienky Wii U úplne nezanikli. Koncept hrania mimo televízora, prepojenie handheldu a domácej konzoly či flexibilita hrania sa neskôr objavili v oveľa úspešnejšej konzole Nintendo Switch.
Wii U tak pôsobí ako prechodový produkt medzi dvoma érami. Konzola, ktorá mala zaujímavé nápady, no nedokázala ich správne vysvetliť ani premeniť na masový úspech.