Virtuálny svet mal byť budúcnosť. Prečo Metaverse neuspel?

Každá generácia inovácií má svojich víťazov aj porazených. Niektoré produkty však nezlyhajú preto, že by boli technicky slabé. Zlyhajú preto, že prídu v nesprávnom čase, na trh, ktorý na nich ešte nie je pripravený.

V tomto seriáli sa pozrieme na zariadenia a projekty, ktoré mali veľké ambície a často aj víziu, ktorá predbehla realitu. Napriek tomu sa z nich nestali masové hity a skončili na okraji záujmu trhu.

Prvým zariadením, na ktoré sme sa pozreli, boli jedny z prvých smart okuliarov s názvom Google Glass. Druhým príkladom bol Windows Phone od spoločnosti Microsoft a tretím smartfón Essential Phone. Následne to boli 3D televízory, modulárne smartfóny, Kinect, zakrivené televízory, Google Stadia, Blackberry, Google+ a plazmové televízory. Ďalším príkladom je Metaverse.

Myšlienka Metaverse nie je nová. Digitálne svety, virtuálne identity a online interakcie existujú už desaťročia. Meta však v roku 2021 posunula tento koncept na úplne novú úroveň. Spoločnosť dokonca zmenila svoj názov z Facebook na Meta, čím jasne deklarovala, že práve Metaverse bude jej budúcnosťou.

Vízia bola ambiciózna. Ľudia mali pracovať vo virtuálnych kanceláriách, stretávať sa s priateľmi v digitálnych prostrediach, nakupovať virtuálne produkty a tráviť čas v úplne novom type internetu. Kľúčovým nástrojom mali byť VR headsety a platformy ako Horizon Worlds.

Meta do projektu investovala obrovské množstvo peňazí. Divízia Reality Labs, ktorá mala Metaverse na starosti, generovala miliardové straty rok čo rok. Hovorí sa, že celková strata by mala byť na úrovni závratných 80 miliónov dolárov, čo z neho robí jeden z najdrahších technologických experimentov histórie.

Technológia pritom nebola úplne nefunkčná. VR headsety sa postupne zlepšovali, výkon rástol a virtuálne prostredia boli čoraz komplexnejšie. Problém však bol v tom, že reálne využitie zaostávalo za očakávaniami.

Používatelia jednoducho nevideli dôvod, prečo by mali tráviť čas vo virtuálnom svete. VR zariadenia boli stále relatívne drahé, nepohodlné na dlhodobé používanie a vyžadovali zmenu návykov. Práca vo virtuálnych kanceláriách nepôsobila efektívnejšie než klasické nástroje a sociálne interakcie neboli prirodzené.

Veľkým problémom bol aj samotný koncept. Pre mnohých pôsobil nejasne, komplikovane a odtrhnuto od reality. Zatiaľ čo sociálne siete riešia konkrétnu potrebu komunikácie, Metaverse nedokázal jasne vysvetliť, prečo by ho mali ľudia používať každý deň.

Postupne sa ukázalo, že adopcia je veľmi pomalá. Používateľská základňa nerástla tempom, ktoré by ospravedlnilo obrovské investície, a záujem verejnosti postupne opadol.

Meta preto začala svoju stratégiu upravovať. Pozornosť sa presunula viac na umelú inteligenciu, reklamné technológie a existujúce platformy. Metaverse ako hlavná vízia firmy ustúpil do úzadia a stal sa skôr dlhodobým experimentom než okamžitou prioritou.

Z dnešného pohľadu ide o projekt, ktorý bol možno príliš ambiciózny na svoju dobu. Meta síce projekt úplne nezrušila, no presúva ho na mobilné zariadenia, kde má fungovať skôr ako konkurencia pre Roblox či Fortnite. Metaverse tak nenaplnil očakávania, ktoré doň Meta vložila, a stal sa symbolom toho, že ani miliardové investície nezaručia úspech.