Pozrite si
Každá generácia inovácií má svojich víťazov aj porazených. Niektoré produkty však nezlyhajú preto, že by boli technicky slabé. Zlyhajú preto, že prídu v nesprávnom čase, na trh, ktorý na nich ešte nie je pripravený.
V tomto seriáli sa pozrieme na zariadenia a projekty, ktoré mali veľké ambície a často aj víziu, ktorá predbehla realitu. Napriek tomu sa z nich nestali masové hity a skončili na okraji záujmu trhu.
Prvým zariadením, na ktoré sme sa pozreli, boli jedny z prvých smart okuliarov s názvom Google Glass. Druhým príkladom bol Windows Phone od spoločnosti Microsoft a tretím smartfón Essential Phone. Následne to boli 3D televízory, modulárne smartfóny, Kinect, zakrivené televízory, Google Stadia, Blackberry, Google+, plazmové televízory a Metaverse. Ďalším príkladom je Apple Car, známy aj ako Project Titan.
Obsah pokračuje pod reklamou
Práce na projekte sa začali okolo roku 2014. V tom čase panovalo v technologickom svete presvedčenie, že autonómne autá budú ďalšou veľkou revolúciou. Apple nechcel zostať bokom a začal budovať tím odborníkov na automobilový priemysel, umelú inteligenciu a autonómne systémy.
Ambície boli od začiatku obrovské. Nešlo len o softvér do áut, ale o plnohodnotné vlastné vozidlo. Objavovali sa informácie o futuristickom interiéri bez klasického riadenia, o dizajne pripomínajúcom obývačku a o snahe vytvoriť auto, ktoré by fungovalo podobne ako iPhone, teda uzavretý ekosystém pod úplnou kontrolou jednej firmy.
Projekt však od začiatku sprevádzala neistota. Apple totiž nikdy jasne neurčil, čo vlastne Apple Car má byť. V rôznych fázach vývoja sa menila vízia od kompletného vozidla cez autonómny systém až po hybridný prístup kombinujúci hardvér a softvér.
Postupne sa objavovali dôkazy, že projekt je reálny. Testovacie vozidlá, napríklad upravené Lexusy, jazdili po kalifornských cestách vybavené senzormi pre autonómne riadenie. Apple zároveň masívne naberal ľudí z automobilového priemyslu a v roku 2019 kúpil startup Drive.ai, ktorý sa venoval autonómnej doprave.
Aj napriek tomu však projekt narážal na zásadné problémy. Automobilový priemysel je úplne odlišný od sveta spotrebnej elektroniky. Vývoj auta zahŕňa výrobu, logistiku, bezpečnostné normy, servisnú sieť a právnu zodpovednosť, čo sú oblasti, s ktorými Apple nemal skúsenosti.
Snaha o spoluprácu s automobilkami, napríklad s Hyundaiom či Kiou, narazila na realitu. Tradiční výrobcovia neboli ochotní stať sa len výrobnou linkou pre Apple, ktorý by si ponechal kontrolu nad značkou a používateľským zážitkom.
Zároveň sa ukázalo, že autonómne riadenie je oveľa zložitejší problém, než sa v polovici minulej dekády zdalo. Technológia nedozrela tak rýchlo, ako sa očakávalo, a plne autonómne vozidlá zostali vzdialenou víziou.
Definitívny koniec prišiel v roku 2024, keď Apple po približne 10 rokoch vývoja projekt ukončil. Podľa dostupných informácií investovala firma do Project Titan viac než 10 miliárd dolárov. Časť tímu bola presunutá na projekty umelej inteligencie, ktoré sa stali novou prioritou.
Z dnešného pohľadu ide o ukážkový príklad toho, že nie každé odvetvie sa dá ovládnuť rovnakým prístupom. To, čo fungovalo pri iPhone alebo Macu, nemusí fungovať pri automobiloch.