Sega Dreamcast bola skvelá herná konzola, ktorá však prišla priskoro

Každá generácia inovácií má svojich víťazov aj porazených. Niektoré produkty však nezlyhajú preto, že by boli technicky slabé. Zlyhajú preto, že prídu v nesprávnom čase, na trh, ktorý na nich ešte nie je pripravený.

V tomto seriáli sa pozrieme na zariadenia a projekty, ktoré mali veľké ambície a často aj víziu, ktorá predbehla realitu. Napriek tomu sa z nich nestali masové hity a skončili na okraji záujmu trhu.

Prvým zariadením, na ktoré sme sa pozreli, boli jedny z prvých smart okuliarov s názvom Google Glass. Druhým príkladom bol Windows Phone od spoločnosti Microsoft a tretím smartfón Essential Phone. Následne to boli 3D televízory, modulárne smartfóny, Kinect, zakrivené televízory, Google Stadia, Blackberry, Google+, plazmové televízory, Metaverse, Apple Car, Nintendo Wii U, Pebble, Amazon Fire Phone, Palm webOS a Nokia N-Gage. Ďalším príkladom je Sega Dreamcast.

Dreamcast bol predstavený v roku 1998 v Japonsku a o rok neskôr dorazil na ďalšie trhy vrátane Severnej Ameriky a Európy. Sega pritom potrebovala úspech ako soľ. Predchádzajúce konzoly Sega Saturn a doplnok 32X nepriniesli očakávané výsledky a dôvera hráčov v značku začala slabnúť.

Na papieri však Dreamcast vyzeral ako ideálny kandidát na návrat na výslnie. Konzola ponúkala moderný hardvér, procesor Hitachi SH-4, grafický čip od spoločnosti NEC a výrazne lepší výkon než väčšina konkurencie.

Jednou z jej najväčších predností bolo online hranie. Dreamcast obsahoval vstavaný modem a umožňoval hráčom pripájať sa na internet v čase, keď väčšina domácností ešte len objavovala možnosti online sveta. Dnes ide o samozrejmosť, no na prelome tisícročí išlo o revolučnú funkciu.

Práve Dreamcast priniesol hry ako Phantasy Star Online, ktorá patrí medzi prvé úspešné online RPG na konzolách. Hráči si mohli zmerať sily cez internet a komunikovať medzi sebou spôsobom, ktorý bol v tom čase nevídaný.

Sega zároveň pripravila silnú ponuku exkluzívnych titulov. Konzola sa mohla pochváliť legendárnymi hrami ako Shenmue, Crazy Taxi, Jet Set Radio, Soulcalibur či Sonic Adventure. Mnohé z nich sú dodnes považované za kultové klasiky.

Zaujímavou súčasťou výbavy bola aj VMU karta. Nešlo len o obyčajnú pamäťovú kartu, ale obsahovala vlastný malý displej a jednoduché ovládanie, vďaka čomu mohla zobrazovať dodatočné informácie počas hrania alebo fungovať ako samostatná minihra.

Napriek tomu sa Dreamcast nepodarilo preraziť tak, ako Sega dúfala. Jedným z hlavných dôvodov bola poškodená reputácia firmy po neúspechoch predchádzajúcich rokov. Časť hráčov už stratila dôveru v to, že Sega dokáže svoje produkty dlhodobo podporovať.

Definitívny úder však prišiel s oznámením konzoly Sony PlayStation 2. Sony už malo obrovskú fanúšikovskú základňu vďaka úspechu prvého PlayStationu a dokázalo okolo novej konzoly vytvoriť obrovské očakávania.

PlayStation 2 navyše ponúkla prehrávanie DVD filmov, čo bolo v tom čase obrovskou výhodou. Mnohí zákazníci ju nevnímali len ako hernú konzolu, ale aj ako cenovo dostupný DVD prehrávač do obývačky. Sega nedokázala konkurovať ani marketingovou silou, ani finančnými možnosťami.

Predaje Dreamcastu postupne spomaľovali a v roku 2001 Sega oznámila ukončenie výroby konzoly. Firma sa zároveň definitívne stiahla z výroby vlastného hardvéru a zmenila sa na vydavateľa hier pre platformy konkurencie.

Z dnešného pohľadu je Dreamcast fascinujúcim príkladom technológie, ktorá prišla príliš skoro. Online hranie, digitálne funkcie či experimentovanie s novými spôsobmi interakcie sa neskôr stali bežnou súčasťou herného sveta.