Pozrite si
Každá generácia inovácií má svojich víťazov aj porazených. Niektoré produkty však nezlyhajú preto, že by boli technicky slabé. Zlyhajú preto, že prídu v nesprávnom čase, na trh, ktorý na nich ešte nie je pripravený.
V tomto seriáli sa pozrieme na zariadenia a projekty, ktoré mali veľké ambície a často aj víziu, ktorá predbehla realitu. Napriek tomu sa z nich nestali masové hity a skončili na okraji záujmu trhu.
Prvým zariadením, na ktoré sme sa pozreli, boli jedny z prvých smart okuliarov s názvom Google Glass. Druhým príkladom bol Windows Phone od spoločnosti Microsoft a tretím smartfón Essential Phone. Následne to boli 3D televízory, modulárne smartfóny, Kinect, zakrivené televízory, Google Stadia, Blackberry, Google+, plazmové televízory, Metaverse, Apple Car, Nintendo Wii U, Pebble, Amazon Fire Phone a Palm webOS. Ďalším príkladom je Nokia N-Gage.
Obsah pokračuje pod reklamou
Nokia predstavila N-Gage v roku 2003. V tom období bola najväčším výrobcom mobilných telefónov na svete a jej postavenie na trhu sa zdalo neotrasiteľné. Mobilné hranie však začínalo naberať na popularite a Nintendo so svojím Game Boy Advance dominovalo segmentu prenosných herných konzol.
Nokia sa rozhodla, že namiesto samostatnej konzoly vytvorí zariadenie, ktoré spojí telefonovanie, posielanie správ, prehrávanie hudby a hranie hier do jedného produktu. Dnes to znie úplne bežne, no v roku 2003 išlo o veľmi odvážnu myšlienku.
Hardvér na papieri nevyzeral zle. Nokia N-Gage ponúkala farebný displej, podporu mobilných sietí, Bluetooth, prehrávanie MP3 skladieb a možnosť inštalovať hry na pamäťové karty. Zariadenie bežalo na operačnom systéme Symbian, ktorý v tom čase patril medzi najpokročilejšie mobilné platformy.
Najväčšou prednosťou mali byť práve hry. Nokia spolupracovala s viacerými vývojármi a na platformu priniesla tituly ako Tomb Raider, Tony Hawk’s Pro Skater či FIFA Football. V porovnaní s bežnými mobilnými hrami išlo o výrazne kvalitnejšie zážitky.
Problém bol v tom, že samotné zariadenie bolo plné kompromisov. Ako herná konzola nebolo dostatočne pohodlné a ako mobilný telefón pôsobilo zvláštne.
Legendárnym sa stal najmä spôsob telefonovania. Reproduktor bol umiestnený na hrane zariadenia, takže používateľ musel počas hovoru držať telefón bokom pri uchu. Práve preto si N-Gage vyslúžil prezývku Taco phone, pretože pri telefonovaní pripomínal držanie mexického tacosu.
Ďalším problémom bola výmena herných kariet. Pri prvom modeli bolo potrebné vybrať zadný kryt, vytiahnuť batériu a až následne sa používateľ dostal k slotu na kartu s hrou. Proces, ktorý pôsobil neprakticky už v čase uvedenia.
Nokia sa snažila situáciu zachrániť modelom Nokia N-Gage QD predstaveným v roku 2004. Ten odstránil viaceré nedostatky vrátane komplikovanej výmeny hier a priniesol ergonomickejší dizajn. Negatívna povesť pôvodného modelu však už bola príliš silná.
Z dnešného pohľadu je však zaujímavé, že samotná myšlienka nebola vôbec zlá. Nokia sa pokúsila vytvoriť zariadenie, ktoré by spájalo komunikáciu a hranie hier roky predtým, než sa mobilné hranie stalo bežnou súčasťou smartfónov.
V istom zmysle tak Nokia N-Gage predbehla svoju dobu. Dnes milióny ľudí hrajú hry na smartfónoch a myšlienka spojenia je úplne prirodzená. Nokia však prišla príliš skoro a nedokázala nájsť správnu rovnováhu medzi oboma svetmi.