Pozrite si
Každá generácia inovácií má svojich víťazov aj porazených. Niektoré produkty však nezlyhajú preto,že by boli technicky slabé. Zlyhajú preto, že prídu v nesprávnom čase, na trh, ktorý na nich ešte nie je pripravený.
V tomto seriáli sa pozrieme na zariadenia a projekty, ktoré mali veľké ambície a často aj víziu, ktorá predbehla realitu. Napriek tomu sa z nich nestali masové hity a skončili na okraji záujmu trhu.
Prvým zariadením, na ktoré sme sa pozreli, boli jedny z prvých smart okuliarov s názvom Google Glass. Druhým príkladom bol Windows Phone od spoločnosti Microsoft a tretím smartfón Essential Phone. Následne to boli 3D televízory, modulárne smartfóny, Kinect, zakrivené televízory, Google Stadia, Blackberry, Google+, plazmové televízory, Metaverse, Apple Car, Nintendo Wii U, Pebble, Amazon Fire Phone, Palm webOS, Nokia N-Gage, Sega Dreamcast a Microsoft Zune. Ďalším príkladom je Google Tango.
Obsah pokračuje pod reklamou
Projekt Tango bol predstavený v roku 2014 ako experimentálny vývojový program spoločnosti Google. Jeho cieľom bolo umožniť smartfónom a tabletom vnímať priestor okolo seba podobne ako človek. Zariadenia mali rozpoznávať hĺbku, vzdialenosti, polohu objektov a vytvárať trojrozmernú mapu miestnosti v reálnom čase.
Na svoju dobu išlo o mimoriadne pokročilú technológiu. Smartfóny vybavené projektom Tango obsahovali okrem klasického fotoaparátu aj špeciálne senzory na snímanie hĺbky, pohybu a priestoru. Vďaka nim dokázali presne určiť svoju polohu bez potreby GPS a rozumieť okolitému prostrediu.
Možnosti využitia boli obrovské. Google ukazoval navigáciu vo vnútri budov, virtuálne zariaďovanie domácnosti, presné meranie objektov, vzdelávacie aplikácie či hry využívajúce rozšírenú realitu. Dnes sú mnohé z týchto funkcií úplne bežné, no v roku 2014 pôsobili ako technológia z budúcnosti.
Projekt podporilo aj niekoľko výrobcov smartfónov. Medzi najznámejšie zariadenia patrili Lenovo Phab 2 Pro a ASUS ZenFone AR, ktoré patrili medzi prvé komerčne dostupné smartfóny s technológiou Tango.
Práve hardvér sa však stal jedným z najväčších problémov. Tango vyžadovalo špeciálne kamery, infračervené senzory a ďalšie komponenty, ktoré zvyšovali cenu zariadení aj ich rozmery. Výrobcovia tak museli navrhovať smartfóny priamo pre túto platformu, čo výrazne obmedzovalo jej rozšírenie.
Rovnako dôležitým problémom bol nedostatok aplikácií. Hoci Google predstavil niekoľko zaujímavých ukážok, vývojári nemali veľkú motiváciu vytvárať aplikácie pre platformu, ktorú podporovalo len minimum zariadení.
Medzitým sa technológia mobilných fotoaparátov výrazne posunula dopredu. Google si uvedomil, že mnohé funkcie Tango možno dosiahnuť aj bez špeciálnych senzorov. Výsledkom bol projekt ARCore predstavený v roku 2017.
Ten využíval predovšetkým klasické fotoaparáty, výpočtový výkon a umelú inteligenciu. Nepotreboval špeciálny hardvér, vďaka čomu ho bolo možné sprístupniť miliónom existujúcich smartfónov prostredníctvom softvérovej aktualizácie.
Google v roku 2017 oznámil ukončenie Tanga a všetku pozornosť presunul na ARCore. Technológia, ktorá mala byť budúcnosťou rozšírenej reality v smartfónoch, tak skončila len 3 roky po svojom predstavení.
Z dnešného pohľadu však Tango nemožno označiť za úplný neúspech. Naopak, položil základy mnohých technológií, ktoré dnes využívame pri rozšírenej realite. Mnohé poznatky z projektu sa neskôr objavili práve v ARCore a nepriamo aj v ďalších AR platformách.
