Google Cardboard ukázal budúcnosť VR, no prišiel priskoro

Každá generácia inovácií má svojich víťazov aj porazených. Niektoré produkty však nezlyhajú preto, že by boli technicky slabé. Zlyhajú preto, že prídu v nesprávnom čase, na trh, ktorý na nich ešte nie je pripravený.

V tomto seriáli sa pozrieme na zariadenia a projekty, ktoré mali veľké ambície a často aj víziu, ktorá predbehla realitu. Napriek tomu sa z nich nestali masové hity a skončili na okraji záujmu trhu.

Prvým zariadením, na ktoré sme sa pozreli, boli jedny z prvých smart okuliarov s názvom Google Glass. Druhým príkladom bol Windows Phone od spoločnosti Microsoft a tretím smartfón Essential Phone. Následne to boli 3D televízory, modulárne smartfóny, Kinect, zakrivené televízory, Google Stadia, Blackberry, Google+, plazmové televízory, Metaverse, Apple Car, Nintendo Wii U, Pebble, Amazon Fire Phone, Palm webOS, Nokia N-Gage, Sega Dreamcast, Microsoft Zune, Google Tango, Microsoft SPOT. PlayStation Vita, LG G Flex a Apple Watch Edition. Ďalším príkladom je Google Cardboard.

Google predstavil Cardboard v roku 2014 počas konferencie Google I/O. Na prvý pohľad išlo o veľmi netradičný produkt. Headset bol vyrobený z obyčajného kartónu, obsahoval dve plastové šošovky a priestor na vloženie smartfónu.

Myšlienka bola jednoduchá. Namiesto drahého VR headsetu využije používateľ výkon a displej svojho smartfónu. Google tak chcel ukázať, že virtuálna realita nemusí stáť stovky eur a môže si ju vyskúšať prakticky každý.

Najväčšou výhodou bola cena. Základné Cardboard headsety stáli len niekoľko eur a mnohé firmy ich dokonca rozdávali ako reklamné predmety. Google zároveň zverejnil návrhy zadarmo, takže si ich mohol vyrobiť prakticky každý.

Spolu s Cardboard vznikol aj celý ekosystém aplikácií. Používatelia si mohli prezerať 360-stupňové videá, virtuálne prehliadky miest, jednoduché hry či vzdelávací obsah. Na svoju dobu išlo o veľmi zaujímavý pohľad do sveta virtuálnej reality. Veľký záujem podporil aj YouTube, ktorý začal podporovať 360-stupňové videá.

Nadšenie však netrvalo dlho. Najväčším problémom boli samotné smartfóny. Ich displeje ešte nemali dostatočne vysoké rozlíšenie, výkon ani obnovovaciu frekvenciu. Obraz pôsobil zrnito a pri rýchlejších pohyboch sa objavovalo oneskorenie.

To často spôsobovalo nevoľnosť alebo závraty. Navyše chýbali presné ovládače, kvalitné sledovanie pohybu hlavy a pohodlie pri dlhšom používaní. Kartónová konštrukcia síce bola lacná, no rozhodne nepatrila medzi komfortné riešenia.

Problémom bol aj obsah. Po počiatočnej vlne záujmu sa ukázalo, že väčšina aplikácií ponúka len krátke ukážky alebo jednoduché hry. Chýbali veľké tituly, ktoré by ľudí motivovali používať headset pravidelne.

Google sa následne začal orientovať na pokročilejší projekt Daydream, ktorý využíval výkonnejšie smartfóny a kvalitnejšie headsety. Ani ten však výraznejší úspech nepriniesol a v roku 2019 bol ukončený.

Samotný Cardboard síce Google prestal aktívne rozvíjať, no projekt úplne nezmizol. V roku 2019 spoločnosť sprístupnila Cardboard ako open-source platformu, takže vo vývoji mohli pokračovať ďalší vývojári.

Z dnešného pohľadu však Google Cardboard zohral dôležitú úlohu. Miliónom ľudí prvýkrát ukázal, ako funguje virtuálna realita, a pomohol popularizovať technológie, ktoré dnes využívajú moderné VR headsety.

Možno len prišiel v období, keď smartfóny ešte neboli dostatočne výkonné a ekosystém virtuálnej reality bol len na úplnom začiatku.

Google Cardboard tak zostáva jedným z najzaujímavejších experimentov spoločnosti Google. Dokázal sprístupniť VR prakticky každému, no zároveň ukázal, že nízka cena sama osebe nestačí na vytvorenie úspešnej platformy.