Pozrite si
Každá generácia inovácií má svojich víťazov aj porazených. Niektoré produkty však nezlyhajú preto, že by boli technicky slabé. Zlyhajú preto, že prídu v nesprávnom čase, na trh, ktorý na nich ešte nie je pripravený.
V tomto seriáli sa pozrieme na zariadenia a projekty, ktoré mali veľké ambície a často aj víziu, ktorá predbehla realitu. Napriek tomu sa z nich nestali masové hity a skončili na okraji záujmu trhu.
Prvým zariadením, na ktoré sme sa pozreli, boli jedny z prvých smart okuliarov s názvom Google Glass. Druhým príkladom bol Windows Phone od spoločnosti Microsoft a tretím smartfón Essential Phone. Následne to boli 3D televízory, modulárne smartfóny, Kinect, zakrivené televízory, Google Stadia, Blackberry, Google+, plazmové televízory, Metaverse, Apple Car, Nintendo Wii U, Pebble, Amazon Fire Phone, Palm webOS, Nokia N-Gage, Sega Dreamcast, Microsoft Zune, Google Tango, Microsoft SPOT. PlayStation Vita a LG G Flex. Ďalším príkladom sú Apple Watch Edition.
Obsah pokračuje pod reklamou
Úplne 1. generácia Apple Watch bola predstavená v roku 2014 a do predaja sa dostala na jar 2015. Popri základných modeloch Apple Watch Sport a klasických Apple Watch spoločnosť pripravila aj exkluzívnu edíciu Apple Watch Edition.
Tá sa od ostatných modelov výrazne odlišovala materiálom. Puzdro bolo vyrobené z 18-karátového žltého alebo ružového zlata, pričom Apple tvrdil, že použil vlastnú zliatinu s vyššou odolnosťou než tradičné zlaté hodinky.
Najlacnejší model Apple Watch Edition štartoval približne na 10 000 dolároch, pričom najdrahšie konfigurácie stáli až okolo 17 000 dolárov. Išlo tak o jedny z najdrahších produktov, aké Apple dovtedy predával.
Apple pritom hodinky neponúkal len v bežných predajniach. Predávali sa vo vybraných Apple Storoch, luxusných butikoch a módnych obchodoch. Firma ich prezentovala skôr ako módny doplnok než ako klasickú spotrebnú elektroniku.
Práve tu sa však ukázal zásadný problém celej stratégie. Luxusné mechanické hodinky si ľudia kupujú aj preto, že vydržia desaťročia a často sa dedia z generácie na generáciu. Smart hodinky sú však úplne iný produkt. Ich hardvér aj softvér pomerne rýchlo zastarávajú a už po niekoľkých rokoch ich nahrádzajú nové generácie. Málokto bol ochotný investovať do zariadenia, ktoré technologicky zostarne podobne rýchlo ako smartfón.
Samotné hodinky pritom neponúkali žiadne exkluzívne funkcie. Zlatá verzia mala rovnaký procesor, displej aj možnosti ako modely, ktoré stáli niekoľkonásobne menej. Zákazník si priplácal prakticky len za luxusný materiál. Predaje preto výrazne zaostali za očakávaniami.
Pri 2. generácii Apple Watch preto prišla výrazná zmena. Zlaté puzdro úplne zmizlo a nahradila ho Apple Watch Edition s keramickým puzdrom. Keramika bola ľahšia, mimoriadne odolná voči poškriabaniu a zároveň podstatne lacnejšia než zlato. Cena síce stále patrila medzi prémiové, no pohybovala sa rádovo v tisícoch, nie desaťtisícoch dolárov.
Apple neskôr predstavil aj ďalšie luxusnejšie materiály titánu. Práve titán sa postupne ukázal ako ideálny kompromis medzi nízkou hmotnosťou, vysokou odolnosťou a prijateľnejšou cenou. V súčasnosti sú prémiové modely Apple Watch postavené práve na titánových puzdrách, zatiaľ čo zlatá verzia sa už nikdy nevrátila.
Z dnešného pohľadu je zaujímavé, že samotné Apple Watch sa stali obrovským úspechom a dnes patria medzi najpredávanejšie smart hodinky na svete. Zlyhal však pokus presadiť ich ako luxusný šperk za cenu porovnateľnú s prestížnymi švajčiarskymi hodinkami.
Apple Watch Edition tak zostávajú jedným z najzaujímavejších experimentov v histórii Applu. Spoločnosť veľmi rýchlo pochopila, že smart hodinky sú predovšetkým spotrebná elektronika, nie investícia na celý život.
