Herná konzola za 99 dolárov mala poraziť gigantov, no skončila zabudnutá

Každá generácia inovácií má svojich víťazov aj porazených. Niektoré produkty však nezlyhajú preto, že by boli technicky slabé. Zlyhajú preto, že prídu v nesprávnom čase, na trh, ktorý na nich ešte nie je pripravený.

V tomto seriáli sa pozrieme na zariadenia a projekty, ktoré mali veľké ambície a často aj víziu, ktorá predbehla realitu. Napriek tomu sa z nich nestali masové hity a skončili na okraji záujmu trhu.

Prvým zariadením, na ktoré sme sa pozreli, boli jedny z prvých smart okuliarov s názvom Google Glass. Druhým príkladom bol Windows Phone od spoločnosti Microsoft a tretím smartfón Essential Phone. Následne to boli 3D televízory, modulárne smartfóny, Kinect, zakrivené televízory, Google Stadia, Blackberry, Google+, plazmové televízory, Metaverse, Apple Car, Nintendo Wii U, Pebble, Amazon Fire Phone, Palm webOS, Nokia N-Gage, Sega Dreamcast, Microsoft Zune, Google Tango, Microsoft SPOT, PlayStation Vita, LG G Flex, Apple Watch Edition, Google Cardboard, Windows RT, LG G5 a Humane AI Pin. Ďalším príkladom je OUYA.

Malá škatuľka s Androidom menom OUYA mala priniesť revolúciu do obývačiek a ukázať, že herná konzola nemusí stáť stovky eur. Na začiatku mala obrovskú podporu komunity a milióny dolárov. O niekoľko rokov neskôr po nej zostalo prakticky iba meno.

Za projektom stála podnikateľka Julie Uhrman, ktorá v roku 2012 predstavila jednoduchú myšlienku. Herné konzoly boli drahé, ich ekosystémy uzatvorené a dostať hru na veľké platformy nebolo pre malých vývojárov jednoduché. OUYA mala fungovať úplne inak.

Mala byť lacná, otvorená a postavená na Androide. Vývojári mohli vytvárať hry bez komplikovaných bariér a každá konzola mala zároveň fungovať ako vývojársky kit. Stačilo vytvoriť hru a dostať ju k používateľom.

Projekt sa v júli 2012 objavil na Kickstarteri s cieľom vyzbierať 950 000 dolárov. Keď crowdfundingová kampaň skončila, OUYA mala od viac než 63 000 podporovateľov približne 8,6 milióna dolárov. V tom čase išlo o jeden z najúspešnejších projektov v histórii Kickstarteru.

Samotná konzola bola veľmi malá. Kocka merala približne 75 mm na každej strane a jej dizajn vytvoril Yves Béhar. Vo vnútri sa nachádzal čip NVIDIA Tegra 3 so 4-jadrovým procesorom, 1 GB RAM a iba 8 GB interného úložiska. Nechýbalo Wi-Fi, Bluetooth, HDMI ani USB. Ako operačný systém poslúžil upravený Android 4.1 Jelly Bean.

Prvé kusy sa k podporovateľom dostávali v roku 2013 a následne sa OUYA začala predávať aj bežným zákazníkom. Práve vtedy začalo prvotné nadšenie veľmi rýchlo miznúť.

Jedným z problémov bol samotný výkon. NVIDIA Tegra 3 síce stačila na mobilné hry, ale OUYA sa nachádzala v obývačke vedľa klasických konzol. Zákazníci ju tak prirodzene porovnávali s PlayStation a Xboxom, proti ktorým nemala po grafickej stránke žiadnu šancu.

Navyše v roku 2013 prichádzali nové generácie konzol v podobe PlayStation 4 a Xbox One. Rozdiel medzi malou konzolou s mobilným hardvérom a novou generáciou veľkých konzol bol ešte výraznejší.

Kritiku si vyslúžil aj ovládač. Hoci na prvý pohľad pripomínal klasické gamepady, recenzenti upozorňovali na horšie spracovanie, oneskorenie ovládania či menej presné analógové páčky a tlačidlá. Pre zariadenie postavené výhradne na hraní išlo o pomerne zásadný nedostatok.

OUYA síce postupne získala stovky titulov, no veľká časť z nich pochádzala z mobilného sveta alebo od malých nezávislých vývojárov. Chýbali veľké exkluzivity a tituly, kvôli ktorým by si zákazník konzolu jednoducho musel kúpiť.

Pôvodne navyše platila jedna podmienka. Každá hra mala byť určitým spôsobom dostupná zadarmo, či už ako demo, free-to-play titul alebo prostredníctvom bezplatnej časti obsahu. Myšlienka mala zákazníkom umožniť vyskúšať si hry pred zaplatením, no zároveň obmedzovala možnosti vývojárov pri nastavovaní obchodného modelu.

Postupne sa ukázal ešte väčší problém. Ľudia síce konzolu podporili na Kickstarteri a kúpili si ju, ale za hry príliš neutrácali. Pre vývojárov tak nešlo o dostatočne atraktívny trh.

Konzola navyše čelila čoraz väčšej konkurencii. Mobilné hry boli dostupné na stovkách miliónov smartfónov a tabletov, zatiaľ čo ľudia, ktorí chceli hrať na televízore, mali PlayStation, Xbox či Nintendo.

V roku 2015 prišiel prakticky definitívny koniec samostatnej OUYA. Herná spoločnosť Razer odkúpila časť jej softvérových aktív a tímu. Samotný hardvér OUYA tým stratil budúcnosť a značka postupne zmizla. Servery však zostali dostupné ešte niekoľko rokov, Razer ich definitívne vypol v júni 2019.

OUYA však chcela vyriešiť priveľa problémov naraz. Chcela byť lacnou konzolou, otvorenou platformou, domovom nezávislých hier aj alternatívou k PlayStation a Xboxu. Nakoniec však nemala dostatočný výkon, kvalitný ovládač ani hry, ktoré by zákazníkov presvedčili, aby ju používali dlhodobo.