Každá generácia inovácií má svojich víťazov aj porazených. Niektoré produkty však nezlyhajú preto, že by boli technicky slabé. Zlyhajú preto, že prídu v nesprávnom čase, na trh, ktorý na nich ešte nie je pripravený.
V tomto seriáli sa pozrieme na zariadenia a projekty, ktoré mali veľké ambície a často aj víziu, ktorá predbehla realitu. Napriek tomu sa z nich nestali masové hity a skončili na okraji záujmu trhu.
Prvým zariadením, na ktoré sme sa pozreli, boli jedny z prvých smart okuliarov s názvom Google Glass. Druhým príkladom bol Windows Phone od spoločnosti Microsoft a tretím smartfón Essential Phone. Následne to boli 3D televízory, modulárne smartfóny, Kinect, zakrivené televízory, Google Stadia, Blackberry, Google+, plazmové televízory, Metaverse, Apple Car, Nintendo Wii U, Pebble, Amazon Fire Phone, Palm webOS, Nokia N-Gage, Sega Dreamcast, Microsoft Zune, Google Tango, Microsoft SPOT, PlayStation Vita, LG G Flex, Apple Watch Edition, Google Cardboard, Windows RT, LG G5, Humane AI Pin, OUYA, Microsoft Band, Samsung Galaxy Beam a Apple AirPower. Ďalším príkladom je Microsoft Kin.
Microsoft predstavil Kin 12. apríla 2010. Nebol to jeden smartfón, ale dvojica zariadení Kin One a Kin Two vyrábaných spoločnosťou Sharp. Microsoft ich označoval za novú generáciu Social phone a otvorene hovoril, že sú určené ľuďom, ktorí veľkú časť svojho života trávia komunikáciou a zdieľaním obsahu.
Načasovanie pritom na prvý pohľad dávalo zmysel. Facebook a Twitter prudko rástli, smartfóny sa menili na zariadenia neustále pripojené k internetu a iPhone už ukázal, kam sa bude mobilný trh uberať. Microsoft chcel vytvoriť smartfón, ktorý nebude sociálne siete iba podporovať prostredníctvom aplikácií, ale postaví na nich prakticky celé používateľské prostredie.
Kin mal korene v spoločnosti Danger, ktorú Microsoft kúpil v roku 2008. Danger stál za populárnymi zariadeniami Sidekick a Microsoft sa pokúsil skúsenosti tímu pretaviť do novej generácie smartfónov. Projekt bol počas vývoja známy pod kódovým označením Pink.
Výsledkom boli dva veľmi netradičné modely. Kin One bol malý a takmer štvorcový smartfón s vysúvacou QWERTY klávesnicou. Mal 2,6-palcový dotykový displej s rozlíšením 320 x 240 pixelov, 4-gigabajtové úložisko a 5-megapixelový fotoaparát. Väčší Kin Two ponúkal 3,4-palcový displej s rozlíšením 480 x 320 pixelov, 8-gigabajtové úložisko a 8-megapixelový fotoaparát schopný nahrávať video v HD rozlíšení. Oba podporovali Wi-Fi, Bluetooth a využívali čip od spoločnosti NVIDIA.
Domovská obrazovka sa nazývala Kin Loop. Namiesto klasickej mriežky ikon na nej používateľ neustále videl aktualizácie od ľudí a služieb, ktoré sledoval. Smartfón dokázal na jednom mieste združovať obsah z Facebooku, Twitteru či vtedy stále relevantného MySpace. Používateľ si mohol vybrať najdôležitejších ľudí a ich obsah dostával prednosť.
Ďalšou zvláštnosťou bol Kin Spot. Ak ste chceli niekomu poslať fotografiu, text, webovú stránku, polohu alebo iný obsah, jednoducho ste ho potiahli do jedného miesta na displeji. Následne ste pridali ľudí, s ktorými ste ho chceli zdieľať. Microsoft sa snažil odstrániť klasické rozmýšľanie nad tým, v ktorej aplikácii máte obsah poslať.
Ešte zaujímavejší bol Kin Studio. Fotografie, videá, kontakty, správy a ďalší obsah sa automaticky zálohovali do cloudu a používateľ sa k nim mohol dostať cez webový prehliadač na počítači. Fotografie a videá sa zobrazovali na časovej osi, ktorá fungovala ako digitálny denník používateľa. V roku 2010 išlo o pomerne inovatívnu myšlienku.
Kin bol zároveň prvým smartfónom Microsoftu so zabudovaným prostredím Zune. Ponúkal hudbu, videá, FM rádio a podcasty a majitelia predplatného Zune Pass mohli využívať hudobný katalóg služby. Microsoft tak v jednom produkte spojil viacero svojich vtedajších projektov.
Nebol to ale klasický jednoduchý mobil, pretože bol navrhnutý okolo neustáleho internetového pripojenia a cloudových služieb. Zároveň však nebol plnohodnotným smartfónom, pretože jedným z najväčších obmedzení bola úplná absencia podpory aplikácií tretích strán. Používateľ si nemohol jednoducho otvoriť obchod a rozšíriť smartfón o nové funkcie.
V roku 2010 to už predstavovalo vážny problém. Apple App Store fungoval od roku 2008 a Android Market takisto rýchlo rástol. Práve aplikácie sa stávali jedným z hlavných dôvodov, prečo ľudia kupovali smartfóny. Microsoft uviedol zariadenie vyžadujúce dátové pripojenie, ktoré však jednu z najdôležitejších výhod smartfónu vôbec neponúkalo.
Problematická bola aj cena služby. Kin One sa po zľave predával za 49,99 dolára a Kin Two za 99,99 dolára pri 2-ročnej zmluve s operátorom Verizon. K tomu však používateľ potreboval hlasový program začínajúci na 39,99 dolára mesačne a dátový program za ďalších najmenej 29,99 dolára mesačne.
Zákazník teda platil mesačné poplatky porovnateľné so smartfónom, ale dostal zariadenie bez klasického ekosystému aplikácií. Práve tento rozpor patril medzi najčastejšie kritizované vlastnosti celého konceptu. Situáciu nezachránilo ani rýchle zlacňovanie hardvéru.
Microsoft Kin sa začal online predávať v USA 6. mája 2010 a do obchodov Verizon dorazil 13. mája 2010. Microsoft pritom plánoval, že na jeseň príde prostredníctvom Vodafone aj do Nemecka, Talianska, Španielska a Spojeného kráľovstva. Do Európy sa však nikdy nedostal.
Už 30. júna 2010 Microsoft oznámil, že sa chce sústrediť výhradne na pripravovaný Windows Phone 7. Európske uvedenie Microsoft Kin zrušil a jeho vývojový tím začlenil do tímu Windows Phone. Existujúce zásoby v USA mal Verizon ešte dopredať.
Od reálneho vstupu do amerických obchodov tak po zásadné ukončenie projektu uplynulo približne 6 týždňov. Microsoft Kin sa tým zaradil medzi najkratšie žijúce veľké spotrebiteľské projekty spoločnosti.
Presný počet predaných zariadení Microsoft nezverejnil. Dobové médiá prinášali extrémne nízke odhady od približne 500 kusov až po menej ako 10 000 zariadení, tieto čísla však nikdy neboli oficiálne potvrdené.
Príbeh mal ešte krátky dodatok. Zostávajúce zariadenia sa neskôr vrátili ako Kin ONEm a Kin TWOm s obmedzenejšími funkciami. Ani to však pôvodnú platformu nezachránilo. Cloudová služba Kin Studio bola následne ukončená 31. januára 2011, čím pôvodné smartfóny prišli o veľkú časť funkcií, na ktorých bola postavená celá ich filozofia.
Na Microsoft Kin je pritom z dnešného pohľadu zaujímavé, že niektoré jeho myšlienky vôbec neboli zlé. Automatické zálohovanie fotografií a videí do cloudu je dnes samozrejmosťou. Smartfóny sú centrom sociálnej komunikácie a fotografie či videá z nich automaticky putujú do cloudových služieb. Dokonca aj snaha zjednodušiť zdieľanie obsahu naprieč aplikáciami bola správnym smerom.
Microsoft však vytvoril zariadenie uviaznuté medzi dvoma svetmi. Situáciu ešte viac komplikovalo, že Microsoft súčasne pripravoval Windows Phone 7. Namiesto jednej jasnej mobilnej stratégie tak v roku 2010 ponúkal Kin a zároveň chystal úplne inú smartfónovú platformu.
Bol to produkt, do ktorého Microsoft vložil roky vývoja, vytvoril okolo neho vlastné cloudové služby a pripravil 2 zariadenia, aby následne celý projekt prakticky ukončil približne 6 týždňov po začiatku predaja.