Sony chcelo revolúciu bez herných diskov. PSP Go však tvrdo narazilo

Každá generácia inovácií má svojich víťazov aj porazených. Niektoré produkty však nezlyhajú preto, že by boli technicky slabé. Zlyhajú preto, že prídu v nesprávnom čase, na trh, ktorý na nich ešte nie je pripravený.

V tomto seriáli sa pozrieme na zariadenia a projekty, ktoré mali veľké ambície a často aj víziu, ktorá predbehla realitu. Napriek tomu sa z nich nestali masové hity a skončili na okraji záujmu trhu.

Prvým zariadením, na ktoré sme sa pozreli, boli jedny z prvých smart okuliarov s názvom Google Glass. Druhým príkladom bol Windows Phone od spoločnosti Microsoft a tretím smartfón Essential Phone. Následne to boli 3D televízory, modulárne smartfóny, Kinect, zakrivené televízory, Google Stadia, Blackberry, Google+, plazmové televízory, Metaverse, Apple Car, Nintendo Wii U, Pebble, Amazon Fire Phone, Palm webOS, Nokia N-Gage, Sega Dreamcast, Microsoft Zune, Google Tango, Microsoft SPOT, PlayStation Vita, LG G Flex, Apple Watch Edition, Google Cardboard, Windows RT, LG G5, Humane AI Pin, OUYA, Microsoft Band, Samsung Galaxy Beam, Apple AirPower, Microsoft Kin, Quibi a Google Pixelbook. Ďalším príkladom je PSP Go.

Aby sme pochopili, prečo PSP Go vzniklo, musíme sa vrátiť do roku 2004. Práve vtedy Sony uviedlo v Japonsku prvý PlayStation Portable, skrátene PSP. Prenosná konzola mala konkurovať predovšetkým zariadeniam od Nintenda a priniesť zážitok z veľkých konzol do vreckového formátu.

PSP ponúkalo na svoju dobu pôsobivý výkon, širokouhlý displej, kvalitnú grafiku a hry, ktoré sa vizuálne približovali titulom z domácich konzol. Sony zároveň predstavilo nový fyzický formát médií Universal Media Disc, známy pod skratkou UMD. Malé optické disky v plastových obaloch slúžili na distribúciu hier, filmov a ďalšieho obsahu.

Sony však chcelo posunúť koncept ešte ďalej. V júni 2009 predstavilo PlayStation Portable Go. Nešlo o úplne novú generáciu konzoly, ale o zásadne prepracovanú verziu existujúceho PSP. Hlavnou myšlienkou bolo vytvoriť menšie, ľahšie a modernejšie zariadenie, ktoré bude všetok obsah získavať digitálne.

Na prvý pohľad vyzeralo PSP Go úplne inak než jeho predchodcovia. Sony opustilo klasickú širokú konštrukciu s ovládacími prvkami po bokoch displeja a stavilo na vysúvací mechanizmus. Po otvorení sa pod obrazovkou objavil smerový kríž, analógový ovládač a tradičné tlačidlá PlayStation.

V zatvorenom stave pripomínalo skôr multimediálny prehrávač než hernú konzolu. Malo zaoblené tvary, kompaktné rozmery a pôsobilo futuristicky. Sony sa snažilo vytvoriť zariadenie, ktoré si hráč bez problémov vloží do vrecka a vezme prakticky kamkoľvek.

PSP Go dostalo 3,8-palcový LCD displej s rozlíšením 480 x 272 pixelov, teda oproti predchádzajúcim modelom PSP bol teda displej menší, no rozlíšenie zostalo zachované. Výsledkom bolo jemnejšie zobrazenie.

Konzola mala hmotnosť približne 158 gramov, čo predstavovalo výrazné zníženie oproti starším modelom. Sony uvádzalo, že je približne o 43 % ľahšia než pôvodné PSP-1000. Nechýbalo Wi-Fi, Bluetooth 2.0, konektor na slúchadlá ani možnosť pripojiť zariadenie k televízoru pomocou príslušného kábla.

Veľkou novinkou bolo 16-gigabajtové zabudované úložisko. To sa dalo rozšíriť pomocou pamäťových kariet Memory Stick Micro, známych aj ako M2. Na rozdiel od predchádzajúcich modelov už hráč nemusel kupovať samostatnú pamäťovú kartu, aby si mohol ukladať hry a ďalší obsah.

Najväčšia zmena sa však ukrývala v tom, čo PSP Go nemalo, pretože Sony totiž úplne odstránilo mechaniku UMD. To znamenalo, že do konzoly nebolo možné vložiť žiadny fyzický herný disk. Všetky hry sa museli kupovať a sťahovať digitálne prostredníctvom obchodu PlayStation Store.

V roku 2009 však bola situácia odlišná ako dnes. Veľká časť hráčov vlastnila rozsiahle zbierky hier na UMD diskoch. Ak si kúpili PSP Go, svoje existujúce fyzické hry na ňom jednoducho nespustili. Sony pritom neponúklo všeobecne dostupný spôsob, ako tieto hry bezplatne previesť do digitálnej podoby.

Pre fanúšikov, ktorí už do hier investovali desiatky či stovky eur, to bol zásadný problém. Nová konzola bola menšia, ľahšia a modernejšia, ale zároveň nedokázala prehrávať hry, ktoré si hráči predtým legálne kúpili.

Ďalším problémom bola samotná ponuka digitálnych hier. Nie každý titul vydaný na PSP bol dostupný aj na PlayStation Store. Hráč tak mohol naraziť na situáciu, keď určitá hra existovala na fyzickom disku, ale na PSP Go sa k nej vôbec nedostal.

Digitálna distribúcia navyše v roku 2009 nebola taká pohodlná ako dnes. Internetové pripojenie bolo často pomalšie, Wi-Fi nebolo všade samozrejmosťou a sťahovanie veľkých hier mohlo trvať pomerne dlho.

PSP Go sa začalo predávať 1. októbra 2009 v USA a Európe, pričom japonský trh nasledoval v novembri. Cena v USA bola stanovená na 249,99 dolára a v Európe na približne 249 eur. A práve cena sa stala ďalšou slabinou.

Klasické PSP-3000 sa v tom čase predávalo lacnejšie a navyše podporovalo fyzické UMD disky. Hráč tak mohol zaplatiť menej za zariadenie, ktoré dokázalo spustiť jeho existujúce hry a zároveň podporovalo aj digitálne tituly.

Ani samotná konštrukcia nevyhovovala každému. Vysúvací mechanizmus síce umožnil zmenšiť rozmery, ale ovládacie prvky boli umiestnené pomerne blízko pri sebe. Pri dlhšom hraní tak nemusela byť ergonómia taká pohodlná ako pri klasickom PSP.

Predaje zaostávali za očakávaniami a PSP Go sa nikdy nestalo plnohodnotnou náhradou klasického PSP. Sony naďalej predávalo aj model PSP-3000 a postupne bolo jasné, že digitálna alternatíva nedokázala získať dostatočnú popularitu.

V apríli 2011 sa objavili správy o ukončení výroby PSP Go. Sony následne potvrdilo, že sa chce sústrediť na existujúce modely PSP a pripravovanú novú generáciu prenosnej konzoly. PSP Go tak vydržalo na trhu približne 18 mesiacov.

Sony tak vytvorilo kompaktnú, dizajnovo zaujímavú a na svoju dobu odvážnu prenosnú konzolu. Správne predpovedalo budúcnosť digitálneho hrania, ale nedokázalo presvedčiť hráčov, že sa majú vzdať svojich fyzických hier. PSP Go tak nebolo dôkazom, že konzola bez diskovej mechaniky nemôže uspieť, ale dôkazom, že ani správna predstava o budúcnosti nestačí, ak zákazníkom v súčasnosti prináša viac nevýhod než výhod.