Každá generácia inovácií má svojich víťazov aj porazených. Niektoré produkty však nezlyhajú preto, že by boli technicky slabé. Zlyhajú preto, že prídu v nesprávnom čase, na trh, ktorý na nich ešte nie je pripravený.
V tomto seriáli sa pozrieme na zariadenia a projekty, ktoré mali veľké ambície a často aj víziu, ktorá predbehla realitu. Napriek tomu sa z nich nestali masové hity a skončili na okraji záujmu trhu.
Prvým zariadením, na ktoré sme sa pozreli, boli jedny z prvých smart okuliarov s názvom Google Glass. Druhým príkladom bol Windows Phone od spoločnosti Microsoft a tretím smartfón Essential Phone. Následne to boli 3D televízory, modulárne smartfóny, Kinect, zakrivené televízory, Google Stadia, Blackberry, Google+, plazmové televízory, Metaverse, Apple Car, Nintendo Wii U, Pebble, Amazon Fire Phone, Palm webOS, Nokia N-Gage, Sega Dreamcast, Microsoft Zune, Google Tango, Microsoft SPOT, PlayStation Vita, LG G Flex, Apple Watch Edition, Google Cardboard, Windows RT, LG G5, Humane AI Pin, OUYA, Microsoft Band, Samsung Galaxy Beam, Apple AirPower, Microsoft Kin, Quibi, Google Pixelbook a PSP Go. Ďalším príkladom je Apple Newton.
Písal sa rok 1993 a Apple sa nachádzalo v úplne inom období než dnes. Steve Jobs už vo firme nepôsobil a osobné počítače Macintosh čelili silnej konkurencii. Práve v tomto období sa objavila myšlienka osobného digitálneho asistenta, označovaného skratkou PDA.
Išlo o kategóriu prenosných zariadení, ktoré mali nahradiť papierové diáre, adresáre a poznámkové bloky. Používatelia mali mať svoje kontakty, stretnutia a dôležité informácie neustále pri sebe.
Apple však nechcel vytvoriť iba elektronický zápisník, jeho ambíciou bolo vyvinúť úplne nový spôsob komunikácie. Projekt Apple Newton vznikal už koncom 80. rokov a postupne sa z neho stala jedna z najvýznamnejších iniciatív spoločnosti. Dôležitú úlohu pri jeho presadzovaní zohral John Sculley, vtedajší generálny riaditeľ Applu.
Prvý produkt s názvom Apple Newton MessagePad sa začal predávať v auguste 1993. Na svoju dobu išlo o mimoriadne futuristické zariadenie, ktoré nemalo klasickú klávesnicu ani myš, namiesto toho sa ovládalo pomocou dotykovej obrazovky a špeciálneho stylusu.
Apple Newton mal monochromatický LCD displej s rozlíšením 336 x 240 pixelov a zariadenie poháňal procesor ARM 610 s frekvenciou 20 MHz. Avšak mal hmotnosť približne 400 gramov, do vrecka nohavíc sa nezmestil tak pohodlne ako dnešný smartfón, teda skôr pripomínal hrubší elektronický poznámkový blok.
Základný model sa v USA predával za približne 699 dolárov. V roku 1993 to bola vysoká suma, najmä za zariadenie, ktorého využitie nebolo pre bežného zákazníka úplne jasné. Najväčšou technologickou atrakciou bolo rozpoznávanie rukopisu. Práve táto funkcia mala byť jedným z hlavných dôvodov, prečo si Apple Newton kúpiť.
V praxi však narazila na zásadné problémy. Prvé verzie softvéru mali s rozpoznávaním rukopisu výrazné ťažkosti. Problémy boli natoľko výrazné, že sa dostali aj do populárnej kultúry. Apple Newton si vyslúžil posmešky v médiách a objavil sa dokonca aj v animovanom seriáli Simpsonovci.
Samotné zariadenie pritom ponúkalo viac než iba písanie poznámok. Apple Newton mal vlastný operačný systém Newton OS, aplikácie na správu kontaktov, kalendár, úlohy a ďalšie organizačné funkcie. Dokázal tiež pracovať s dokumentmi a prostredníctvom vhodného príslušenstva komunikovať s ďalšími zariadeniami.
Problémom však bola kombinácia vysokej ceny, obmedzeného výkonu, rozmerov a nedostatočne spoľahlivého softvéru. Apple sa napriek tomu projektu nevzdalo. V nasledujúcich rokoch predstavilo viacero nových generácií, ktoré postupne zlepšovali výkon, displej aj presnosť rozpoznávania rukopisu.
Rozhodujúci zlom však prišiel v roku 1997, keď sa do Apple vrátil Steve Jobs. Spoločnosť sa nachádzala vo finančných problémoch a potrebovala výrazne zjednodušiť svoje produktové portfólio.
Jobs začal rušiť projekty, ktoré nepovažoval za kľúčové. Dňa 27. februára 1998 Apple oficiálne oznámil ukončenie vývoja Newton OS a všetkých produktov postavených na tejto platforme.
V roku 2007 Apple predstavil prvý iPhone. Dotyková obrazovka, mobilné aplikácie, digitálne poznámky, kontakty, kalendár a množstvo ďalších funkcií sa stali základom zariadenia, ktoré zásadne zmenilo technologický priemysel.
Samozrejme, iPhone nebol priamym pokračovaním Newtonu, hoci základná myšlienka však bola v niečom podobná. Vytvoriť osobné digitálne zariadenie, ktoré bude mať človek neustále pri sebe a pomôže mu organizovať každodenný život.
Apple s Newtonom nedokázal zmeniť svet. O niekoľko rokov neskôr sa mu to však podarilo s iPhonom a iPadom, ktoré mnohé z pôvodných predstáv pretavili do podoby, akú dnes považujeme za úplnú samozrejmosť.