Google chcel prémiovým Pixelbookom konkurovať MacBookom. Vydržal len pár rokov

Každá generácia inovácií má svojich víťazov aj porazených. Niektoré produkty však nezlyhajú preto, že by boli technicky slabé. Zlyhajú preto, že prídu v nesprávnom čase, na trh, ktorý na nich ešte nie je pripravený.

V tomto seriáli sa pozrieme na zariadenia a projekty, ktoré mali veľké ambície a často aj víziu, ktorá predbehla realitu. Napriek tomu sa z nich nestali masové hity a skončili na okraji záujmu trhu.

Prvým zariadením, na ktoré sme sa pozreli, boli jedny z prvých smart okuliarov s názvom Google Glass. Druhým príkladom bol Windows Phone od spoločnosti Microsoft a tretím smartfón Essential Phone. Následne to boli 3D televízory, modulárne smartfóny, Kinect, zakrivené televízory, Google Stadia, Blackberry, Google+, plazmové televízory, Metaverse, Apple Car, Nintendo Wii U, Pebble, Amazon Fire Phone, Palm webOS, Nokia N-Gage, Sega Dreamcast, Microsoft Zune, Google Tango, Microsoft SPOT, PlayStation Vita, LG G Flex, Apple Watch Edition, Google Cardboard, Windows RT, LG G5, Humane AI Pin, OUYA, Microsoft Band, Samsung Galaxy Beam, Apple AirPower, Microsoft Kin a Quibi. Ďalším príkladom je Google Pixelbook.

Samotný príbeh prémiových Chromebookov od Googlu sa začal ešte pred Pixelbookom. V roku 2013 firma predstavila Chromebook Pixel, ktorým chcela ukázať, ako môže vyzerať špičkový notebook s Chrome OS. Dovtedy boli Chromebooky známe najmä ako jednoduchšie a cenovo dostupné počítače postavené okolo webového prehliadača a cloudových služieb.

Google však veril, že Chrome OS má miesto aj v oveľa drahšej kategórii. Druhá generácia Chromebook Pixel prišla v roku 2015 a základná konfigurácia stála 999 dolárov. Zaujímavosťou bolo aj USB-C, ktoré bolo vtedy ešte len na začiatku svojho rozmachu.

Skutočný Pixelbook však prišiel až 4. októbra 2017. Google ho predstavil spolu s druhou generáciou svojho hardvérového ekosystému a už samotná zmena názvu naznačovala, že chce notebook pevnejšie spojiť so značkou Pixel. A na prvý pohľad mal čím zaujať.

Google Pixelbook bol konvertibilný notebook s 360-stupňovým pántom, ktorý ste mohli používať ako klasický notebook, tablet, postaviť ho do režimu stanu alebo otočiť klávesnicu dozadu pri sledovaní videa. Celé zariadenie malo hrúbku iba 10,3 mm a hmotnosť približne 1,1 kilogramu.

Dominantou bol 12,3-palcový dotykový displej s pomerom strán 3:2 a vysokým rozlíšením. Google sa teda nesnažil konkurovať lacným Chromebookom, ale Pixelbook mal byť plnohodnotným prémiovým notebookom a jeho konštrukcia tomu zodpovedala.

Vo vnútri sa nachádzali procesory Intel Core i5 či Core i7, dostatok operačnej pamäte a úložisko s kapacitou až 512 GB. Google sľuboval výdrž batérie až 10 hodín a rýchle nabíjanie, pri ktorom malo 15 minút pri nabíjačke priniesť až dve hodiny ďalšieho používania.

Google Pixelbook mal zároveň ukázať, že Chrome OS už nie je iba operačným systémom pre webový prehliadač. Podporoval aplikácie z Google Play, takže na notebooku bolo možné používať množstvo aplikácií pôvodne vytvorených pre Android. Google spomínal napríklad Netflix, Adobe Lightroom, Evernote či AutoCAD. Práve Android aplikácie mali odstrániť jednu z najväčších slabín skorších Chromebookov, ktorou bola závislosť od webových aplikácií.

Navyše bol prvým notebookom so zabudovaným Google Assistantom. Na klávesnici dostal dokonca samostatné tlačidlo na jeho spustenie. Google tak skúšal niečo, čo dnes v ére AI počítačov pôsobí pomerne povedome, a to dostať svojho digitálneho asistenta priamo do centra práce s notebookom.

K notebooku vznikol aj stylus Pixelbook Pen, ktorý podporoval 2 000 úrovní prítlaku, rozpoznával náklon v rozsahu 60 stupňov a Google uvádzal latenciu iba 10 ms. Pomocou tlačidla na pere bolo možné označiť objekt na obrazovke a nechať Google Assistanta vyhľadať ďalšie informácie.

Problémom bola cena. Google Pixelbook začínal na 999 dolároch. A to bez stylusu, za ktorý si Google pýtal ďalších 99 dolárov. Vyššie konfigurácie boli ešte drahšie. A práve tu sa Pixelbook dostal do zvláštnej situácie.

Jednou z hlavných výhod Chromebookov bola dovtedy jednoduchosť a dostupná cena. Google však vytvoril Chromebook, ktorý stál približne 1 000 dolárov a viac. Za podobné peniaze už zákazník vstupoval do sveta prémiových notebookov s Windowsom alebo mohol uvažovať o MacBooku.

Chrome OS sa síce výrazne zlepšoval a podpora Android aplikácií rozširovala jeho možnosti, stále však nedokázal úplne nahradiť všetky desktopové programy, ktoré používatelia očakávali od drahého pracovného notebooku.

Google sa konceptu okamžite nevzdal. V roku 2019 predstavil Pixelbook Go, no tentoraz išlo o klasickejší notebook bez konvertibilnej konštrukcie a zároveň výrazne klesla cena na 649 dolárov. V podstate tým nepriamo vyriešila jeden z najväčších problémov pôvodného Pixelbooku.

Google postupne presunul pozornosť na iné zariadenia. Keď v roku 2022 prezentoval svoju rozrastajúcu sa rodinu Pixel, hovoril o smartfónoch Pixel, prvých Pixel Watch a slúchadlách. Notebook medzi kľúčovými zariadeniami nového ekosystému chýbal.

Samotné Chromebooky pritom nezlyhali. Chrome OS si našiel veľmi silné miesto najmä vo vzdelávaní a v prostrediach, kde sú dôležité jednoduchá správa, bezpečnosť a nízke náklady. Google už v roku 2021 uvádzal, že Chromebooky používajú milióny ľudí, pričom mimoriadne významnú pozíciu získali v školách.

Google Pixelbook pritom v mnohých smeroch svoju úlohu splnil. Ukázal, že Chromebook nemusí byť lacný plastový notebook. Ponúkol prémiové materiály, dotykový displej, konvertibilnú konštrukciu, stylus, Android aplikácie, USB-C a hlboké prepojenie so službami Googlu.

Lenže výborný hardvér nestačil na vyriešenie otázky, ktorú si musel položiť každý potenciálny zákazník. Google na ňu nikdy nedokázal odpovedať spôsobom, ktorý by z Pixelbooku vytvoril masový produkt.