Každá generácia inovácií má svojich víťazov aj porazených. Niektoré produkty však nezlyhajú preto, že by boli technicky slabé. Zlyhajú preto, že prídu v nesprávnom čase, na trh, ktorý na nich ešte nie je pripravený.
V tomto seriáli sa pozrieme na zariadenia a projekty, ktoré mali veľké ambície a často aj víziu, ktorá predbehla realitu. Napriek tomu sa z nich nestali masové hity a skončili na okraji záujmu trhu.
Prvým zariadením, na ktoré sme sa pozreli, boli jedny z prvých smart okuliarov s názvom Google Glass. Druhým príkladom bol Windows Phone od spoločnosti Microsoft a tretím smartfón Essential Phone. Následne to boli 3D televízory, modulárne smartfóny, Kinect, zakrivené televízory, Google Stadia, Blackberry, Google+, plazmové televízory, Metaverse, Apple Car, Nintendo Wii U, Pebble, Amazon Fire Phone, Palm webOS, Nokia N-Gage, Sega Dreamcast, Microsoft Zune, Google Tango, Microsoft SPOT, PlayStation Vita, LG G Flex, Apple Watch Edition a Google Cardboard. Ďalším príkladom je Windows RT.
Microsoft predstavil Windows RT spolu s Windows 8 v roku 2012. Hoci oba systémy na prvý pohľad vyzerali veľmi podobne, pod povrchom medzi nimi existoval zásadný rozdiel. Klasický Windows 8 bol určený predovšetkým pre počítače s procesormi architektúry x86 od Intelu a AMD. Windows RT bol naopak vytvorený pre zariadenia využívajúce úspornejšie procesory ARM.
Microsoft tým reagoval na obrovský rozmach tabletov. ARM čipy umožňovali vyrábať tenké a ľahké zariadenia s dlhou výdržou batérie. Presne na podobnej architektúre stavali aj smartfóny a konkurenčné tablety vrátane iPadu.
Myšlienka teda vôbec nebola zlá. Microsoft chcel spojiť výhody tabletu s dobre známym prostredím Windows a vytvoriť zariadenie, ktoré by mohlo konkurovať iPadu bez toho, aby sa úplne vzdalo vlastností klasického počítača.
Najznámejším zariadením s novým systémom sa stal Surface RT. Microsoft ho predstavil v roku 2012 a išlo zároveň o mimoriadne dôležitý produkt pre samotnú firmu. Surface znamenal vstup Microsoftu do sveta vlastných počítačov, hoci dovtedy bol Windows spojený najmä so zariadeniami partnerských výrobcov.
Surface RT ponúkal 10,6-palcový displej s rozlíšením 1 366 x 768 pixelov, 4-jadrový procesor NVIDIA Tegra 3, 2 GB RAM a úložisko s kapacitou 32 alebo 64 GB. Zaujímavosťou bol integrovaný stojan a predovšetkým tenké klávesnicové kryty Touch Cover a Type Cover. Z tabletu ste tak mohli veľmi jednoducho vytvoriť zariadenie pripomínajúce notebook.
Práve tu však vznikol jeden z najväčších problémov Windows RT. Systém na obrazovke vyzeral ako Windows 8. Obsahoval dokonca klasickú pracovnú plochu a špeciálnu verziu balíka Microsoft Office. Používateľ preto mohol prirodzene očakávať, že ide jednoducho o Windows v tablete.
Lenže keď ste sa pokúsili nainštalovať klasický program pre Windows, narazili ste na problém. Bežné x86 aplikácie určené pre štandardné počítače na Windows RT nefungovali. Nový softvér bolo potrebné získavať predovšetkým prostredníctvom Windows Store a jeho ponuka bola v porovnaní s obrovskou knižnicou klasických programov veľmi obmedzená.
Microsoft si problém ešte skomplikoval samotným názvom. Bežnému zákazníkovi nemuselo byť vôbec jasné, aký je rozdiel medzi Windows 8 a Windows RT. Na pohľad boli oba systémy veľmi podobné, no ich možnosti sa výrazne líšili.
K tomu sa pridala silná konkurencia. Apple už mal úspešný iPad s obrovským ekosystémom aplikácií a na druhej strane trhu rýchlo rástli Android tablety. Windows RT sa ocitol niekde medzi tabletom a počítačom bez toho, aby naplno ponúkal výhody jednej z týchto kategórií.
Predaje Surface RT preto nenaplnili očakávania. Microsoft v roku 2013 oznámil odpis súvisiaci so zásobami Surface RT vo výške približne 900 miliónov dolárov. Firma zároveň výrazne znížila cenu zariadenia v snahe podporiť predaje.
Microsoft sa napriek tomu nevzdal okamžite. V roku 2013 prišiel Surface 2 s Windows RT 8.1. Ponúkol výkonnejší procesor NVIDIA Tegra 4, kvalitnejší Full HD displej a ďalšie vylepšenia. Windows RT sa objavil aj na zariadeniach ďalších výrobcov, pričom medzi najzaujímavejšie patril tablet Nokia Lumia 2520.
Definitívnym signálom konca bol príchod Windows 10 v roku 2015. Zariadenia s Windows RT nedostali plnohodnotnú aktualizáciu na nový systém. Microsoft pre Windows RT 8.1 vydal iba aktualizáciu, ktorá priniesla niektoré prvky pripomínajúce Windows 10 vrátane novej ponuky Štart.
Windows RT následne postupne zmizol a Microsoft sa pri zariadeniach Surface sústredil predovšetkým na klasické procesory x86. Mohlo by sa teda zdať, že celý nápad skončil definitívnym neúspechom. Lenže to najzaujímavejšie prišlo až neskôr.
Microsoft sa myšlienky Windows na ARM v skutočnosti nikdy úplne nevzdal. O niekoľko rokov neskôr sa k nej vrátil, tentoraz však bez vytvorenia výrazne obmedzenej samostatnej edície Windows. Moderné verzie systému pre ARM postupne získali možnosť emulovať klasické aplikácie vytvorené pre x86 a neskôr aj x64 procesory.
Výrazný posun priniesli počítače s procesormi Qualcomm Snapdragon X, pri ktorých Microsoft začal Windows na ARM opäť výrazne presadzovať. Moderné ARM notebooky dokážu ponúknuť vysokú výdrž batérie, nízku spotrebu a zároveň podstatne lepšiu kompatibilitu s existujúcim softvérom než Surface RT pred viac než dekádou.
Windows RT je preto z dnešného pohľadu mimoriadne zaujímavým zlyhaním. Microsoft totiž správne predpokladal, že ARM procesory môžu mať budúcnosť aj mimo smartfónov a tabletov. Zlyhalo skôr prevedenie tejto myšlienky.
Technológia prišla v čase, keď ešte neexistovala dostatočná softvérová kompatibilita, Windows Store nemal potrebnú ponuku aplikácií a používatelia nerozumeli tomu, prečo ich nový počítač s logom Windows nedokáže spustiť programy, ktoré používali celé roky.