Zakrivený smartfón LG bol odvážny experiment, ktorý sa napokon neuchytil

Každá generácia inovácií má svojich víťazov aj porazených. Niektoré produkty však nezlyhajú preto, že by boli technicky slabé. Zlyhajú preto, že prídu v nesprávnom čase, na trh, ktorý na nich ešte nie je pripravený.

V tomto seriáli sa pozrieme na zariadenia a projekty, ktoré mali veľké ambície a často aj víziu, ktorá predbehla realitu. Napriek tomu sa z nich nestali masové hity a skončili na okraji záujmu trhu.

Prvým zariadením, na ktoré sme sa pozreli, boli jedny z prvých smart okuliarov s názvom Google Glass. Druhým príkladom bol Windows Phone od spoločnosti Microsoft a tretím smartfón Essential Phone. Následne to boli 3D televízory, modulárne smartfóny, Kinect, zakrivené televízory, Google Stadia, Blackberry, Google+, plazmové televízory, Metaverse, Apple Car, Nintendo Wii U, Pebble, Amazon Fire Phone, Palm webOS, Nokia N-Gage, Sega Dreamcast, Microsoft Zune, Google Tango, Microsoft SPOT a PlayStation Vita. Ďalším príkladom je LG G Flex.

LG G Flex bol predstavený na konci roka 2013 ako jeden z prvých komerčne dostupných smartfónov so zahnutým OLED displejom. V tom čase išlo o mimoriadne odvážny krok, ktorý okamžite zaujal celý technologický svet.

Najväčšou zaujímavosťou bol práve samotný tvar zariadenia. Smartfón bol zakrivený zhora nadol, takže lepšie kopíroval tvar tváre pri telefonovaní a zároveň mal pohodlnejšie sedieť vo vrecku nohavíc. Výrobca dokonca hovoril o vyššej odolnosti voči pádom či tlaku.

LG Flex však neponúkal len zahnutý displej. Zariadenie dostalo aj jednu z najzaujímavejších technologických noviniek svojej doby. Zadný kryt využíval špeciálnu samoopravovaciu vrstvu, ktorá dokázala časom odstrániť drobné škrabance. Išlo o funkciu, ktorá vyvolala veľký záujem médií aj používateľov.

Hardvérová výbava pritom vôbec nezaostávala. Smartfón ponúkol 6-palcový OLED displej, 4-jadrový procesor Qualcomm Snapdragon 800, 2 GB RAM, 13-megapixelový fotoaparát a batériu s kapacitou 3 500 mAh. Na svoju dobu išlo o plnohodnotnú vlajkovú loď.

Problém bol v tom, že samotné zakrivenie neprinášalo dostatočne veľké výhody. Po počiatočnom nadšení väčšina používateľov zistila, že každodenné používanie sa od klasického smartfónu prakticky nelíši.

Naopak, objavili sa aj nevýhody. Väčšie rozmery komplikovali ovládanie jednou rukou, zakrivený displej spôsoboval odlesky pri určitých uhloch a ochranné sklá či obaly boli horšie dostupné. Situáciu komplikovala aj cena. LG G Flex patril medzi najdrahšie smartfóny svojej doby.

Krátko nato prišiel aj druhý model LG G Flex 2, ktorý priniesol menšie rozmery, kvalitnejší displej a výkonnejší hardvér. Ani ten však nedokázal presvedčiť širšie publikum, že zahnuté smartfóny predstavujú budúcnosť.

LG G Flex tak zostáva zaujímavou kapitolou mobilnej histórie. Nebol to zlý smartfón, ale naopak, priniesol viacero odvážnych technológií vrátane samoopravovacieho zadného krytu či flexibilného OLED panela. Problémom bolo, že zákazníci jednoducho nevideli dostatočný dôvod, prečo by mali za zakrivený smartfón zaplatiť viac.