Každá generácia inovácií má svojich víťazov aj porazených. Niektoré produkty však nezlyhajú preto,že by boli technicky slabé. Zlyhajú preto, že prídu v nesprávnom čase, na trh, ktorý na nich ešte nie je pripravený.
V tomto seriáli sa pozrieme na zariadenia a projekty, ktoré mali veľké ambície a často aj víziu, ktorá predbehla realitu. Napriek tomu sa z nich nestali masové hity a skončili na okraji záujmu trhu.
Prvým zariadením, na ktoré sme sa pozreli, boli jedny z prvých smart okuliarov s názvom Google Glass. Druhým príkladom bol Windows Phone od spoločnosti Microsoft a tretím smartfón Essential Phone. Následne to boli 3D televízory, modulárne smartfóny, Kinect, zakrivené televízory, Google Stadia, Blackberry, Google+, plazmové televízory, Metaverse, Apple Car, Nintendo Wii U, Pebble, Amazon Fire Phone, Palm webOS, Nokia N-Gage a Sega Dreamcast. Ďalším príkladom je Microsoft Zune.
Keď spoločnosť Microsoft predstavila Zune v roku 2006, trh prenosných hudobných prehrávačov už mal jasného lídra. Apple iPod dominoval predajom aj povedomím zákazníkov a spolu so službou iTunes vytvoril mimoriadne silný ekosystém.
Microsoft napriek tomu veril, že má šancu uspieť. Do projektu investoval stovky miliónov dolárov a pripravil produkt, ktorý rozhodne nebol zlý. Naopak, v mnohých oblastiach dokázal konkurovať aj samotnému iPodu.
Prvý Zune ponúkol 30-gigabajtové úložisko, veľký farebný displej a dizajn, ktorý sa od konkurencie výrazne odlišoval. Zaujímavé boli aj niektoré funkcie. Zune podporoval bezdrôtové zdieľanie hudby medzi používateľmi prostredníctvom Wi-Fi, čo bolo v tom čase pomerne futuristické riešenie. Microsoft zároveň vybudoval vlastný obchod s hudbou Zune Marketplace a neskôr predstavil aj predplatné hudby, ktoré v určitých smeroch predbehlo dnešné streamovacie služby.
Práve tu sa však ukázal najväčší problém. Apple nepredával len prehrávač, ale predával celý ekosystém. Používatelia mali iTunes, obrovskú knižnicu hudby, jednoduchú synchronizáciu a silnú značku, ktorú si spájali s digitálnou hudbou.
Microsoft vstúpil na trh príliš neskoro. Aj keď bol Zune kvalitný produkt, zákazníci už mali svoje hudobné knižnice, príslušenstvo a zvyky naviazané na iPod.
Ďalším problémom bola dostupnosť. Zune sa nikdy nepredával globálne v takom rozsahu ako produkty Apple a jeho marketing nedokázal vytvoriť podobný kultový status.
Medzitým sa navyše začal meniť celý trh. Smartfóny postupne preberali úlohu samostatných prehrávačov hudby a význam zariadení ako iPod či Zune začal klesať. O niekoľko rokov neskôr prišiel nástup streamovacích služieb, ktoré zmenili spôsob počúvania hudby úplne.
Microsoft sa snažil projekt modernizovať. Modely Zune HD patrili medzi najlepšie multimediálne prehrávače svojej doby a mnohí odborníci ich hodnotili veľmi pozitívne, ale ani to však nestačilo.
V roku 2011 Microsoft ukončil výrobu hardvéru Zune a značka postupne zmizla z trhu. Jej technológie a skúsenosti však neskôr našli využitie v ďalších produktoch spoločnosti.
Z dnešného pohľadu je Zune zaujímavým príkladom toho, že dobrý produkt nemusí uspieť, ak príde na trh príliš neskoro. Microsoft vytvoril prehrávač, ktorý bol v mnohých smeroch konkurencieschopný, no nedokázal presvedčiť používateľov, aby opustili ekosystém Apple.
Zune tak zostáva jedným z najznámejších hardvérových neúspechov Microsoftu. Nie preto, že by bol zlý, ale preto, že bojoval proti produktu, ktorý sa už stal symbolom celej kategórie.
