Pozrite si
Každá generácia inovácií má svojich víťazov aj porazených. Niektoré produkty však nezlyhajú preto, že by boli technicky slabé. Zlyhajú preto, že prídu v nesprávnom čase, na trh, ktorý na nich ešte nie je pripravený.
V tomto seriáli sa pozrieme na zariadenia a projekty, ktoré mali veľké ambície a často aj víziu, ktorá predbehla realitu. Napriek tomu sa z nich nestali masové hity a skončili na okraji záujmu trhu.
Prvým zariadením, na ktoré sme sa pozreli, boli jedny z prvých smart okuliarov s názvom Google Glass. Druhým príkladom bol Windows Phone od spoločnosti Microsoft a tretím smartfón Essential Phone. Následne to boli 3D televízory, modulárne smartfóny, Kinect, zakrivené televízory, Google Stadia, Blackberry, Google+, plazmové televízory, Metaverse, Apple Car, Nintendo Wii U, Pebble a Amazon Fire Phone. Ďalším príkladom je Palm webOS.
Obsah pokračuje pod reklamou
Palm bol kedysi jedným z najväčších pionierov mobilných zariadení. Firma dominovala ére PDA zariadení ešte pred príchodom moderných smartfónov a mala silné meno medzi technologickými nadšencami. Keď sa však objavil iPhone a Android, bolo jasné, že Palm potrebuje úplne nový systém.
Práve tak vznikol webOS, ktorý bol predstavený v roku 2009 spolu so smartfónom Palm Pre. Palm prišiel s moderným rozhraním založeným na kartách, gestách a plynulom multitaskingu v čase, keď mnohé konkurenčné platformy ešte fungovali veľmi neohrabane.
Používatelia mohli medzi aplikáciami prepínať jednoduchým posúvaním, zatvárať ich gestami a mať otvorených viac úloh naraz bez komplikovaného menu. Dnes ide o úplne bežné funkcie, no v roku 2009 pôsobil webOS mimoriadne moderne.
Hardvérovo nebol Palm Pre zlým zariadením, no pôsobil menej prémiovo než konkurencia a nemal ani zďaleka také marketingové možnosti ako Apple či výrobcovia Android smartfónov. Najväčším problémom sa však stal ekosystém aplikácií. Vývojári sa začali sústreďovať najmä na iPhone a Android, ktoré rástli oveľa rýchlejšie.
Palm navyše zápasil aj finančne a postupne strácal schopnosť držať krok s tempom trhu. V roku 2010 preto firmu kúpilo HP, ktorý vtedy oznámil veľké plány s webOS. Systém sa mal objaviť nielen v smartfónoch, ale aj v tabletoch, notebookoch či ďalších zariadeniach.
Práve tu sa však začal chaos. HP menil stratégiu, rušil produkty a nedokázal jasne určiť smer platformy. Tablet HP TouchPad síce prišiel na trh, no predaje boli katastrofálne a zariadenie sa veľmi rýchlo vypredávalo v obrovských zľavách.
WebOS sa tak postupne dostal na okraj trhu. Vývoj sa spomaľoval, podpora aplikácií klesala a celý ekosystém sa rozpadal. Definitívny koniec mobilného webOS prišiel len niekoľko rokov po jeho predstavení. Zaujímavé však je, že samotný systém úplne nezanikol. Neskôr sa dostal pod krídla spoločnosti LG, ktorá ho začala využívať vo svojich smart televízoroch.
Z dnešného pohľadu tak webOS pôsobí ako jeden z najväčších príkladov technológie, ktorá prišla príliš skoro. Mnohé jeho nápady dnes nájdeme v Android smartfónoch aj iPhonoch, no Palm nedokázal prežiť dostatočne dlho na to, aby ich dokázal pretaviť do úspechu.