Pozrite si
Každá generácia inovácií má svojich víťazov aj porazených. Niektoré produkty však nezlyhajú preto, že by boli technicky slabé. Zlyhajú preto, že prídu v nesprávnom čase, na trh, ktorý na nich ešte nie je pripravený.
V tomto seriáli sa pozrieme na zariadenia a projekty, ktoré mali veľké ambície a často aj víziu, ktorá predbehla realitu. Napriek tomu sa z nich nestali masové hity a skončili na okraji záujmu trhu.
Prvým zariadením, na ktoré sme sa pozreli, boli jedny z prvých smart okuliarov s názvom Google Glass. Druhým príkladom bol Windows Phone od spoločnosti Microsoft a tretím smartfón Essential Phone. Následne to boli 3D televízory, modulárne smartfóny, Kinect, zakrivené televízory, Google Stadia, Blackberry, Google+, plazmové televízory, Metaverse, Apple Car, Nintendo Wii U a Pebble. Ďalším príkladom je Amazon Fire Phone.
Obsah pokračuje pod reklamou
Amazon Fire Phone bol predstavený v roku 2014 ako prvý veľký pokus spoločnosti preraziť vo svete smartfónov. Firma chcela vytvoriť zariadenie, ktoré bude úzko prepojené s jej vlastným ekosystémom služieb, obsahu a online nakupovania.
Na prvý pohľad pritom nepôsobil zle. Smartfón ponúkal 4,7-palcový HD displej, procesor Qualcomm Snapdragon 800, 2 GB operačnej pamäte a 13-megapixelový fotoaparát s optickou stabilizáciou obrazu. V čase uvedenia išlo o parametre, ktoré patrili medzi vyššiu triedu.
Najväčším lákadlom však mali byť špeciálne softvérové funkcie. Amazon stavil na technológiu Dynamic Perspective, ktorá pomocou štyroch infračervených kamier sledovala pohyb hlavy používateľa a vytvárala 3D efekt v rozhraní systému. Ikony, menu aj animácie sa pohybovali podľa uhla pohľadu, čo malo pôsobiť futuristicky a odlišne od konkurencie.
Ďalšou výraznou funkciou bol Firefly. Systém, ktorý dokázal rozpoznávať objekty, hudbu, filmy, knihy alebo produkty cez kameru a okamžite ich vyhľadať na Amazone. V podstate šlo o predchodcu dnešných AI vyhľadávačov, no výrazne naviazaného na obchodný ekosystém Amazonu.
Problém bol v tom, že väčšina týchto funkcií pôsobila skôr ako technologické demo než ako niečo, čo ľudia reálne potrebovali každý deň. 3D efekt bol zaujímavý prvých pár minút, no praktický prínos bol minimálny.
Ešte väčším problémom bol samotný operačný systém. Amazon Fire Phone síce technicky vychádzal z Androidu, no neobsahoval Google služby ani obchod Google Play. Amazon sa snažil presadiť vlastný Appstore, ktorý však výrazne zaostával v ponuke aplikácií.
Používatelia tak prichádzali o množstvo populárnych aplikácií a služieb, na ktoré boli zvyknutí. V čase, keď Android a iPhone už mali silné ekosystémy, bolo prakticky nemožné presvedčiť ľudí, aby prešli na uzavretejšiu alternatívu s menšou podporou.
Svoje zohrala aj cena, pretože Amazon predstavil Fire Phone ako prémiové zariadenie s cenou porovnateľnou s iPhonom či vlajkovými Android smartfónmi. Problém bol v tom, že zákazníci nevnímali Amazon ako značku smartfónov a nevideli dôvod, prečo dať rovnaké peniaze za experimentálny smartfón.
Predaje boli výrazne slabšie, než Amazon očakával. Firma zostala s veľkým množstvom nepredaných kusov a už niekoľko mesiacov po uvedení dramaticky znižovala cenu zariadenia. Projekt sa veľmi rýchlo stal jedným z najväčších hardvérových neúspechov Amazonu. Firma následne odpísala stovky miliónov dolárov a ďalšia generácia už nikdy nevznikla.
Z dnešného pohľadu je pritom zaujímavé, že niektoré myšlienky Amazon Fire Phone neboli úplne zlé. Rozpoznávanie objektov kamerou, inteligentné vyhľadávanie či priestorové efekty sa dnes v rôznych podobách vracajú v moderných smartfónoch aj AI systémoch.