Google predstavil svoj najmodernejší kvantový čip Willow. Prináša dve veľké výhody. Prvou je, že dokáže exponenciálne znižovať chyby, keď sa zväčšuje pomocou väčšieho množstva qubitov. To narúša kľúčovú výzvu v oblasti kvantovej korekcie chýb, ktorej sa táto oblasť venuje už takmer 30 rokov. Willow tiež vykonal štandardný benchmarkový výpočet za menej ako päť minút, čo by jednému z dnešných najrýchlejších superpočítačov trvalo 10 septiliónov (t. j. 10 25 ) rokov – číslo, ktoré výrazne presahuje vek vesmíru.
Veda
Švajčiarski výskumníci z École Polytechnique Fédérale de Lausanne zostrojili dron s pevnými krídlami s názvom RAVEN (Robotic Avian-inspired Vehicle for multiple ENvironments). Podvozok je inšpirovaný dvojicou vtáčích nôh. „Robot RAVEN môže chodiť, preskakovať prekážky a vzlietnuť ako skutočné vtáky,“ hovorí Won Dong Shin, inžinier vedúci projektu. Výsledok prekvapil aj vedcov, ukázalo sa, že skokový vzlet je energeticky najefektívnejšou stratégiou.
Microsoft nadväzuje partnerstvo so startupom Atom Computing, ktorý využíva vlastnú technológiu na sprístupnenie qubitov pre výpočty s kvantovou korekciou chýb. Obe spoločnosti teraz zverejnili správu popisujúcu ich prácu na oprave chýb. Tento dokument tiež slúži ako zhrnutie toho, kde v akom štádiu je sú výpočty korekcie chýb, ako aj dobrý pohľad na niektoré z odlišných vlastností výpočtov pomocou neutrálnych atómov.
Nový systém AI dokáže napodobniť, ako ľudia prvýkrát interpretujú zložité optické ilúzie. Využívajú sa na to princípy požičané zo zákonov kvantovej mechaniky. Optické ilúzie, napríklad Neckerova kocka, či Rubinova váza, prinútia mozog, aby pri skúmaní obrazu videl najprv jednu interpretáciu a potom druhú. Ľudský mozog efektívne prepína medzi dvoma alebo viacerými rôznymi verziami toho, čo je možné, napriek tomu, že obraz zostáva statický. Iné je to pri počítačovom videní, keďže stroje nedokážu simulovať psychologické a neurologické aspekty ľudského videnia. Najpokročilejší agenti AI súčasnosti sa teraz snažia vidieť optické ilúzie tak, ako to robíme my.
Vedci z MIT objavili molekuly, ktoré ukladajú veľkú časť uhlíka vo vesmíre. Zistili, že vzdialený medzihviezdny oblak obsahuje množstvo pyrénu, typu veľkej molekuly obsahujúcej uhlík známej ako polycyklický aromatický uhľovodík (PAH). Objav pyrénových derivátov vo vzdialenom medzihviezdnom oblaku pomôže pomôcť odhaliť, ako vznikla naša slnečná sústava.
Svoje bežecké preteky majú aj humanoidní roboti. Robot STAR1 môže dosiahnuť maximálnu rýchlosť 12,8 km za hodinu. Podarilo sa to dosiahnuť nezvyčajným riešením, konštruktéri mu obuli tenisky. STAR1 je dvojnohý robot postavený čínskou spoločnosťou Robot Era, je vysoký 171 cm a má 65 kg.