Štvrtý jún 2010 sa nezmazateľne zapísal do dejín kozmonautiky. Presne v tento deň, pred pätnástimi rokmi, veľmi mladá súkromná spoločnosť SpaceX, úspešne uskutočnila prvý štart svojej rakety Falcon 9.
Zo základne Cape Canaveral sa smerom k oblohe vzniesol nosič, ktorý mal na palube iba maketu kozmickej lode Dragon. O tú ale nešlo.
Misia bola oveľa väčšia – dokázať svetu, že súkromný sektor dokáže otvoriť brány vesmíru spôsobom, aký bol dovtedy doménou len štátnych alebo medzinárodných gigantov. Bol to okamih, ktorý odštartoval revolúciu v komerčnom vesmírnom priemysle. Zároveň ale položil základy pre éru znovupoužiteľných rakiet a tým aj až extrémneho zníženia cien a vysokej kadencie vesmírnych letov.
Keď Elon Musk v roku 2002 založil Space Exploration Technologies Corp. (SpaceX), jeho cieľom bola kolonizácia Marsu. Hoci dnes sa na tento sen pozeráme inak, už vtedy bolo kľúčom k tejto vízii radikálne zníženie nákladov na dopravu do vesmíru. To si vyžadovalo úplne nový prístup k vývoju rakiet.
Prvou raketou spoločnosti bol pomerne malý Falcon 1 (Sokol 1). Jeho vývoj sprevádzali veľké problémy a prvé tri štarty skončili neúspechom. Štvrtý let Falconu 1 v septembri 2008 sa ale stal prvým úspešným orbitálnym štartom rakety na kvapalné palivo od súkromnej spoločnosti na svete. Tieto skúsenosti boli kľúčové pre vývoj oveľa väčšieho a výkonnejšieho nosiča – Falcon 9.
Ten bol od začiatku navrhovaný s ohľadom na spoľahlivosť, efektivitu a znovupoužiteľnosť. Názov 9 odkazuje na 9 motorov Merlin, ktoré poháňajú prvý stupeň rakety. Práve použitie viacerých motorov malo zabezpečiť tzv. „engine-out capability“ – schopnosť dokončiť misiu aj v prípade zlyhania jedného z motorov počas letu.
4. jún 2010, 14:45 miestneho času (akoby to povedal nejaký politik). Zo štartovacieho komplexu SLC-40 na Myse Canaveral, ktorý predtým slúžil raketám Titan, sa k nebu prvýkrát vzniesla raketa Falcon 9 vo svojej verzii v1.0. Bol to dvojstupňový nosič, vysoký približne 55 metrov. Deväť motorov Merlin 1C na prvom stupni vyvinulo pri štarte kombinovaný ťah približne 3,8 MN (meganewtnov).
Nákladom na vrchu bola „Dragon Spacecraft Qualification Unit“ (DSQU) – kvalifikačná jednotka kozmickej lode Dragon. Išlo o aerodynamickú maketu lode, ktorá mala poslúžiť na overenie letových charakteristík rakety a základných systémov počas výstupu na obežnú dráhu. Nebola navrhnutá na návrat na Zem.
Samotný let prebiehal takmer učebnicovo. Po štarte nasledovalo oddelenie prvého stupňa a zážih jediného motora Merlin Vacuum na druhom stupni, ktorý vyniesol maketu Dragonu na nízku obežnú dráhu Zeme do výšky okolo 250 km. Misia tak bola vyhlásená za úplný úspech.
Jednou zo zaujímavostí bolo, že SpaceX sa pokúsil aj o experimentálny návrat prvého stupňa pomocou padákov, hoci sa nepredpokladalo jeho úspešné vylovenie. Stupeň síce prežil návrat atmosférou, no rozpadol sa pri dopade na hladinu Atlantiku. Bol to však prvý malý náznak budúceho smerovania k plnej znovupoužiteľnosti.
Prvý let bol len začiatkom až neuveriteľného príbehu. Raketa Falcon 9 prešla odvtedy mnohými vylepšeniami a iteráciami (v1.0, v1.1, v1.1 Full Thrust s rôznymi blokmi až po súčasnú verziu Block 5), ktoré neustále zvyšovali jej výkon, spoľahlivosť a schopnosť znovupoužitia prvého stupňa.
Míľniky v evolúcii Falcon 9
- December 2015: Prvé úspešné pristátie prvého stupňa Falcon 9 na pevnine (misia Orbcomm OG2).
- Apríl 2016: Prvé úspešné pristátie prvého stupňa na autonómnej plošine v oceáne (ASDS – Autonomous Spaceport Drone Ship).
- Marec 2017: Prvýkrát v histórii bol znovu použitý už raz letený prvý stupeň na orbitálnej misii.
- Máj 2012: Kozmická loď Dragon sa stala prvou súkromnou loďou, ktorá sa spojila s ISS.
- Máj 2020: Misia Crew Demo-2 s loďou Crew Dragon vyniesla astronautov NASA na ISS.
K dnešnému dňu (jún 2025) má raketa Falcon 9 na konte stovky úspešných štartov – presné číslo sa neustále mení vďaka vysokej frekvencii letov, no už dávno prekročilo hranicu 400 a smeruje k ďalším stovkám. Väčšina z nich zahŕňala úspešné pristátie (375) a opätovné použitie prvého stupňa, pričom niektoré stupne leteli už viac ako dvadsaťkrát.
Raketa Falcon 9 sa tak stala ťažiskovým nosičom pre komerčné satelity, misie pre NASA (zásobovacie aj s ľudskou posádkou), vedecké misie a pre budovanie rozsiahlej satelitnej konštelácie Starlink spoločnosti SpaceX.
Štvrtý jún 2010 tak zostane navždy vytesaný v análoch kozmonautiky ako deň, kedy sa otvorila nová kapitola. Skromný štart s maketou lode bol v skutočnosti obrovským skokom, ktorý nielenže zmenil tvár vesmírneho priemyslu, ale aj priblížil ľudstvo k realizácii odvážnych snov o budúcnosti vo vesmíre. To, čo nasledovalo, prekonalo aj tie najoptimistickejšie predpovede.