Čína: Najväčší znečisťovateľ je zároveň lídrom obnoviteľnej energie

Čína je najväčší svetový producent skleníkových plynov, ale zároveň masívne podporuje zdroje čistej energie. A napreduje rýchlo. Čínske prvenstvo v objeme znečistenia neprekvapí, ak si uvedomíme, že ide o 2. najľudnatejšiu krajinu na planéte (1 426 miliónov obyvateľov v roku 2023) tesne za Indiou (1 428,3 miliónov obyvateľov).

Čína však podniká radikálne kroky na obmedzenie znečistenia ovzdušia. Obnoviteľná energia tu zaznamenala v roku 2023 rekordný rast a ďalej stúpa. Okrem toho je krajina svetovým lídrom elektromobility, čo sa týka nielen osobných automobilov, ale aj elektrobusov.

Čína má vytýčený cieľ dosiahnuť 1 200 GW inštalovanej kapacity veternej a solárnej energie do roku 2030. Podľa správy MONTHLY CHINA ENERGY UPDATE z 2. júla dosiahne túto métu už do konca júla 2024, šesť rokov pred plánovaným termínom.

Počas prvých 5 mesiacov tohto roku pribudla kapacita 103,5 GW zdrojov s nulovými emisiami, pričom prírastky tepelných elektrární na fosílne palivá ku koncu mája 2024 medziročne poklesli o 45 %. Silný medziročný nárast dopytu po elektrine o +6,9 % sa teda darí pokrývať hlavne z bezemisných zdrojov. Sem patria aj jadrové elektrárne, ale tie majú v Číne aktuálne marginálny podiel 5% na celkovej výrobe elektriny.

Solárna energia vedie pri zvyšovaní energetickej kapacity Číny, keď od januára do mája pribudlo 79,2 GW inštalovaného výkonu fotovoltiky, čo predstavuje 68 % z celkovej novej kapacity. Medziročne ide o nárast o 29 %. V júni bola spustená na ploche 13 350 hektárov do prevádzky najväčšia solárna farma na svete poblíž Urumqi, hlavného mesta Sin-ťiangu, s výkonom 3,5 GW, ktorá k tomu takisto prispela. Pre ilustráciu, ide zhruba o ekvivalent výkonu 7 blokov JE Mochovce.

Tým ale čínske energetické megaprojekty nekončia. Štátna energetická spoločnosť China Three Gorges Renewables Group postaví solárnu farmu s výkonom 8 GW ako súčasť integrovaného energetického projektu v hodnote takmer 11 miliárd USD. Bude sídliť v Ordose v severnej Číne v regióne Vnútorné Mongolsko. Okrem obrovskej solárnej farmy bude projekt pozostávať aj zo 4 GW veternej energie, úložiska energie s kapacitou 5 GWh , 200 MW solárnej tepelnej energie a – prekvapenie – 4 GW energie z uhoľnej energetiky.

Inštalovaná kapacita energetických zdrojov v Číne. Zdroj: Čínsky národný štatistický úrad / Climate Energy Finance (CEF)

Veterné elektrárne na druhom mieste pridali v Číne za prvých 5 mesiacov 19,8 GW novej kapacity pripojenej k sieti, čo predstavuje 17 % z celkového počtu nových prírastkov a 21-percentné medziročné zvýšenie. Len minulý mesiac Čína nainštalovala masívnu 18 MW pobrežnú veternú turbínu, najvýkonnejšiu na svete, čím ďalej prispela k jej prechodu na čistú energiu.

Ďalším obnoviteľným zdrojom sú hydroelektrárne, ktorých kapacita sa zvýšila v rovnakom období o 3,4 GW vodnej energie, čo predstavuje 3 % z celkovej novej kapacity. V medziročnom porovnaní však išlo o pokles o 21 %. Jadrová energetika síce nie je obnoviteľným zdrojom, ale neprodukuje skleníkové plyny. V Číne zaznamenala prírastok od januára do mája 2024 vo výške 1,2 GW, čo predstavuje symbolické 1 % novej kapacity.

Na druhej strane, hoci sa budovanie tepelných elektrární spomaľuje – medziročne došlo k poklesu prírastku kapacity až o 45%, stále ide o rozhodujúci zdroj elektrickej energie v Číne. Za prvých 5 mesiacov 2024 pribudlo ďalších 12,1 GW čistej kapacity tepelných elektrární, čo predstavuje 10 % z nových prírastkov.

Podľa správy Climate Energy Finance (CEF) z 2. júla 2024 je Čína na ceste k dosiahnutiu svojho cieľa 1 200 GW vo veterných a solárnych inštaláciách už tento mesiac. Pôvodnou hranicou pre túto métu v oblasti zelenej energie bol rok 2030, takže Čína má impozantných šesť rokov náskok oproti plánu.

Prispela k tomu nainštalovaná kapacita 103,5 GW čistej energie v prvých piatich mesiacoch roku 2024 a na konci mája bola ich celková kapacita 1 152 GW. Na základe tohto tempa by mala niekedy v priebehu júla 2024 prekonať cieľ 1 200 GW.

Aj keď sa Čína rýchlo stáva globálnym lídrom v zavádzaní čistej energie, stále sa vo veľkej miere spolieha aj na uhoľné elektrárne. Ich podiel na energetickom mixe síce klesá, ale vláda ich sotva radikálnym spôsobom odstaví. Nie je totiž obmedzovaná takou drastickou legislatívou, vrátane emisných povoleniek, ako krajiny EÚ. Číne to určite poskytne ekonomickú výhodu minimálne voči Európe a zníži starosti so stabilizáciou rozvodnej energetickej sústavy.