Reklama

Zahnuté televízory mali zmeniť sledovanie, no nedávali zmysel

Zdroj | unsplash/Zendure Power Station
Michal Sobek
Zdroj | unsplash/Zendure Power Station
Zdroj | unsplash/Zendure Power Station

Každá generácia inovácií má svojich víťazov aj porazených. Niektoré produkty však nezlyhajú preto, že by boli technicky slabé. Zlyhajú preto, že prídu v nesprávnom čase, na trh, ktorý na nich ešte nie je pripravený.

V tomto seriáli sa pozrieme na zariadenia a projekty, ktoré mali veľké ambície a často aj víziu, ktorá predbehla realitu. Napriek tomu sa z nich nestali masové hity a skončili na okraji záujmu trhu.

Prvým zariadením, na ktoré sme sa pozreli, boli jedny z prvých smart okuliarov s názvom Google Glass. Druhým príkladom bol Windows Phone od spoločnosti Microsoft a tretím smartfón Essential Phone. Následne to boli 3D televízory, modulárne smartfóny a Kinect. Ďalším príkladom sú zakrivené televízory.

Obsah pokračuje pod reklamou
Pozrite si

Ovládanie telom znelo skvelo, prečo Kinect zmizol z trhu?

Zahnuté televízory sa začali výraznejšie presadzovať približne v rokoch 2013 až 2015. Výrobcovia ako Samsung a LG ich prezentovali ako prirodzený vývoj po 3D televízoroch. Po neúspechu 3D bolo potrebné prísť s niečím novým.

Myšlienka znela na prvý pohľad logicky. Zakrivenie obrazovky malo kopírovať prirodzené zorné pole človeka, čím sa mal obraz viac obklopiť diváka. Výsledkom mal byť lepší pocit z hĺbky, širšie zorné pole a intenzívnejší zážitok.

Technicky nešlo o jednoduchú úpravu. Výrobcovia museli prispôsobiť výrobné procesy, ohýbať panely bez straty kvality obrazu a zároveň zachovať tenký dizajn. Zahnuté televízory sa tak často stávali prémiovými modelmi, ktoré mali ukázať technologické možnosti jednotlivých značiek.

Problém bol v tom, že reálny prínos bol minimálny. Efekt zakrivenia dával zmysel len vtedy, ak divák sedel presne oproti stredu obrazovky a v ideálnej vzdialenosti. V bežnej obývačke, kde televízor sleduje viac ľudí z rôznych uhlov, sa výhoda rýchlo strácala.

Svoje zohrala aj praktická stránka. Zahnuté televízory sa horšie montovali na stenu, pôsobili menej univerzálne v interiéri a odrazy svetla sa na zakrivenej ploche správali inak než na klasickej rovnej obrazovke. Pre mnohých používateľov tak prinášali viac kompromisov než výhod.

Napriek masívnemu marketingu sa záujem postupne vytrácal. Výrobcovia si uvedomili, že zákazníci viac ocenia vyššie rozlíšenie, lepší kontrast, HDR alebo kvalitnejšie panely než samotné zakrivenie. Pozornosť sa preto presunula k technológiám, ktoré zlepšovali obraz bez toho, aby menili spôsob sledovania.

Zahnuté televízory tak z trhu pomerne rýchlo zmizli. Z dnešného pohľadu pôsobia ako typický príklad technológie, ktorá bola skôr marketingovým ťahom než skutočnou inováciou. Nezlyhali preto, že by nefungovali, ale preto, že neprinášali dostatočnú hodnotu pre bežného používateľa.

Ďalšia story
Zatvoriť

Newsletter

Ďakujeme za váš záujem! Odteraz vám už neunikne žiadna novinka.
Ľutujeme, ale váš formulár sa nepodarilo odoslať.