Vedci z Pensylvánskej štátnej univerzity vyvinuli elektronické tetovania, ktoré sa maľujú priamo na pokožku a predstavujú budúcnosť nositeľných biosenzorov. Ultratenké a vysoko flexibilné okruhy dokážu bez prerušenia monitorovať srdcovú frekvenciu, svalovú aktivitu či teplotu tela. Vďaka priamemu kontaktu s kožou eliminujú nepresnosti bežných smart hodiniek, pričom ich aplikácia je rovnako jednoduchá ako nanesenie fixky.
Veda
Inžinieri z MIT úspešne vyvinuli novú, vysoko presnú metódu na pestovanie umelých ciev. Tento technologický pokrok predstavuje významný krok vpred pre regeneratívnu medicínu a tkanivové inžinierstvo, kde presná replikácia štruktúry ľudského cievneho systému doteraz patrila k najväčším výzvam.
Vedci z MIT vyvinuli nový typ hydrogélu, ktorý je výrazne priedušnejší pre plyny vrátane kyslíka. Výskumníci dosiahli tento prielom „šľahaním“ materiálu, čím doň vniesli mikroskopické vzduchové bubliny. Tento flexibilný materiál by mohol výrazne zlepšiť účinnosť nositeľnej elektroniky, senzorov na kožu či medicínskych obväzov na rany.
Vedci z Minnesotskej univerzity vytvorili umelú bunku s názvom SpudCell, ktorá doteraz najvernejšie napodobňuje skutočný život. Táto bunka, zložená výhradne z neživých chemických komponentov a minima génov, dokáže prijímať živiny, rásť, kopírovať DNA a dokonca sa sama deliť.
Euópska organizácia pre jadrový výskum (CERN) odstavila Veľký elektrónovo-pozitrónový urýchľovač. Zariadenie prejde najväčšou modernizáciou vo svojej histórii s cieľom premeniť ho na High-Luminosity LHC. Počas štvorročnej odstávky inžinieri vymenia vyše kilometra magnetov a komponentov. Keď urýchľovač v roku 2030 opäť spustia, bude schopný vyprodukovať desaťnásobne viac zrážok častíc.