Nehlúpnime! Lenka Hrobárová (Skúmavka) ukazuje, čo telu prospieva a čo je trik

Internet vám dnes za niekoľko minút diagnostikuje nedostatok vitamínov, rozhodené hormóny, poškodené črevá aj pečeň plnú toxínov.

A úplnou náhodou vám zároveň ponúkne doplnok, infúziu, test alebo detoxikačný balíček, ktorý má všetko napraviť. Ideálne cez zľavový kód človeka, ktorý pred chvíľou nakrúcal video o kabelke.

V seriáli Nehlúpnime! preto hľadáme ľudí a projekty, ktoré namiesto strachu, zázrakov a obchodných skratiek ponúkajú poznanie. Po fyzikovi Samuelovi Kováčikovi a jeho projekte Vedátor, lekárovi Borisovi Bajerovi či molekulárnom biológovi Jakubovi Víglaskom alias sciencer.v sa dnes pozrieme na klinickú biochemičku Lenku Hrobárovú. Na Instagrame ju väčšina ľudí pozná pod menom Skúmavka. Zložitú biochémiu ľudského tela premieňa na krátke videá a príspevky, pri ktorých nemusíte otvárať učebnicu s hrúbkou dlažobnej kocky.

Profil Skúmavka prekročil hranicu 43 000 sledovateľov a obsahuje stovky príspevkov o ľudskom tele, zdraví, liekoch, výživových doplnkoch, vedeckých mýtoch aj každodenných javoch, nad ktorými sa bežne nezamýšľame. Lenka Hrobárová popri sociálnych sieťach pracuje na Ústave lekárskej chémie, biochémie a klinickej biochémie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, učí budúcich lekárov, venuje sa výskumu a pokračuje v doktorandskom štúdiu. Je závislá na kvapkách do nosa, počúva metal a z domu vychádza vždy pravou nohou.

Od plyšákov ku klinickej biochémii

Vzťah k učiteľstvu si Lenka Hrobárová podľa vlastných slov vytvárala skôr, než dokázala vysvetliť, čo biochémia skúma. Ako dieťa sa hrávala na učiteľku, plyšovým zvieratám pripravovala testy a následne im ich opravovala. Vedu spoznávala cez dokumentárne filmy, encyklopédie, prírodu a zvieratá.

Keďže jej išli prírodovedné predmety, okolie ju smerovalo k medicíne. Prijímacie skúšky však vyžadovali veľa memorovania, ktoré jej nevyhovovalo. Namiesto učenia odpovedí naspamäť chcela chápať príčiny, mechanizmy a súvislosti. Napokon si vybrala chémiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského, kde sa postupne priklonila ku klinickej biochémii.

Klinická biochémia spája chémiu, biológiu a medicínu. Neskúma iba to, aké látky sa v tele nachádzajú, ale aj odkiaľ pochádzajú, na čo ich organizmus využíva, ako sa menia pri ochorení a čo dokáže lekárovi prezradiť krv, moč alebo iný biologický materiál. Vďaka nej rozumieme napríklad tomu, prečo pri poškodení pečene stúpajú konkrétne enzýmy, ako telo spracúva glukózu alebo čo sa deje pri poruchách metabolizmu tukov.

Dôležitú úlohu v jej smerovaní zohrala učiteľka chémie na gymnáziu. Bola prísna a Lenka paradoxne nedostávala z chémie najlepšie známky, no predmet nespočíval iba v prepisovaní rovníc z tabule. Chémia na škole dostala praktický význam. Lenka Hrobárová túto skúsenosť prenáša aj do vlastnej výučby. Samotná poučka podľa nej nestačí. Študent podľa nej potrebuje príklad, súvislosť a dôvod, prečo si má informáciu zapamätať.

Za katedru sa postavila až neskôr

Počas štúdia získavala výskumné skúsenosti v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied, kde pracovala na diplomovej práci a neskôr pokračovala ako externá študentka. Popritom pracovala v administratíve, gastronómii a neskôr aj v korporáte. V januári 2023 ale nakoniec nastúpila na Lekársku fakultu Univerzity Komenského ako vysokoškolská učiteľka. Detský plán učiť sa tak napokon naplnil. Rovnako tak aj plán byť kapitánkou.

Na fakulte vedie semináre a laboratórne cvičenia z lekárskej biochémie pre študentov všeobecného a zubného lekárstva. Vysvetľuje metabolizmus sacharidov, tukov a bielkovín, funkcie pečene a obličiek, diabetes, žltačku a ďalšie stavy, pri ktorých sa chemické procesy v tele prejavia ako konkrétny zdravotný problém.

Lenka Hrobárová popri vyučovaní pracuje na doktoráte, ktorý sa venuje steatóze pečene spojenej s metabolickou poruchou. Odborníci tento stav dlhé roky označovali skratkou NAFLD, teda nealkoholová tuková choroba pečene. Novšia odborná nomenklatúra používa označenie MASLD, teda metabolicky asociované steatotické ochorenie pečene.

Ochorenie sa už netýka iba dospelých s výraznou nadváhou. Lekári ho nachádzajú aj u mladších ľudí a detí. Lenka sa vo výskume venuje hľadaniu ukazovateľov, ktoré by mohli pomôcť zachytiť poškodenie pečene skôr, než ochorenie postúpi do vážnejšieho štádia. Vedomostí a skúseností má tak Lenka už dnes na rozdávanie.

Skúmavka vznikla počas pandémie

Myšlienku vysvetľovať vedu verejnosti mala Lenka Hrobárová vraj už počas vysokej školy. Rozhodujúci impulz priniesla pandémia ochorenia COVID-19, keď sa sociálne siete zaplnili nepravdivými tvrdeniami o vírusoch, vakcínach, liečbe a fungovaní ľudského tela.

Lenka videla, že odborníci síce publikujú presné informácie, no často ich podávajú jazykom určeným ďalším odborníkom. Bežný človek potom nerozumie ani vysvetleniu, ani pôvodnej téme a jednoduchý hoax získa náskok. Hoax totiž nepotrebuje metodiku, kontrolnú skupinu ani vysvetlenie neistoty. Stačí mu emotívne video, dramatická hudba a človek, ktorý sa tvári, že práve odhalil sprisahanie farmaceutického priemyslu.

Tak vznikol profil Skúmavka. Človek bez príslušného vzdelania podľa jej slove nemusí rozumieť terminológii, štatistike ani tomu, čo autori výsledkami skutočne dokázali a práve to sa snaží na Skúmavke zmeniť. Snaží sa informáciu rozobrať, preložiť do bežného jazyka a ponechať pritom podstatné podmienky a obmedzenia.

Na profile preto nájdete metabolizmus, očkovanie, kalórie, ale aj vznik modrín, opicu po alkohole, opaľovanie, závislosť od nosových kvapiek, rozdiel medzi bielym a hnedým cukrom či otázku, čo sa po vypití stane s kolagénom či aj to, že pivo nelieči obličkové kamene.

Obsah vraj pripravuje celkom sama. A nie je to vôbec jednoduché. Vyhľadá zdroje, prečíta odborné práce, zvolí spôsob vysvetlenia, pripraví grafiku, natočí video, zostrihá ho a publikuje. Jednoduchší príspevok môže vzniknúť za hodinu, komplikovanejšia téma jej zaberie celý deň. Informácie čerpá z učebníc, odborných databáz a vedeckých publikácií. Táto časť práce zostáva na Instagrame väčšinou neviditeľná, no o to podstatnejšia. Je rozdiel vytvoriť niečo, čo vyzerá dobre a rýchlo sa šíri a niečo naozaj kvalitné a odborné.

Najväčším problémom sú lákavé skratky

Skúmavka často rozoberá produkty, ktoré sľubujú jednoduché riešenie komplikovaného problému. Človek chce lepšiu pleť, viac energie, silnejšiu imunitu, menej kilogramov alebo presnejšiu predstavu o svojom zdraví. Predajca mu ponúkne nápoj, prášok, test či procedúru a celú ľudskú fyziológiu zredukuje na jeden nedostatok, jednu molekulu a jedno predplatné.

V rozhovore pre Denník N hovorila napríklad o vitamínových infúziách určených zdravým ľuďom. Vnútrožilové podávanie vitamínov má jasný význam v medicíne pri konkrétnych diagnózach, nedostatkoch alebo situáciách, keď pacient nedokáže látku prijať bežnou cestou. To však neznamená, že zdravý človek potrebuje pravidelne absolvovať drahú infúziu s prísľubom energie, imunity alebo detoxikácie.

Podobne pristupuje ku kolagénovým nápojom. Kolagén je bielkovina a tráviaci systém ho neposiela v nezmenenej podobe priamo do pokožky, vlasov alebo kĺbov. Enzýmy ho rozložia na menšie peptidy a aminokyseliny, ktoré telo využije podľa aktuálnych potrieb.

Hrobárová v staršom rozhovore o kolagéne, CBD a vedeckých mýtoch upozorňovala, že ľudia pritom ignorujú faktory, ktoré kolagénu preukázateľne škodia. Patrí medzi ne UV žiarenie, fajčenie, nedostatok spánku či dlhodobo nevhodný životný štýl. Drahý nápoj nezachráni pokožku človeka, ktorý sa pravidelne opaľuje bez ochrany a očakáva, že marketing prehlasuje fotochemické reakcie.

Pri CBD oddeľuje reálne medicínske využitie konkrétnej látky od tvrdenia, že každý olej pomôže takmer každému a na takmer všetko. Kanabidiol má preskúmané použitie pri vybraných diagnózach a existujú lieky, ktoré ho obsahujú v presne stanovenej dávke a kvalite.

Jednou z najdôležitejších tém Skúmavky nie je konkrétny doplnok, ale spôsob uvažovania. Keď niekto tvrdí, že mu produkt pomohol, jeho skúsenosť môže byť úplne úprimná. Sama však nedokazuje, že zlepšenie spôsobil daný produkt. Stav sa mohol prirodzene zlepšiť. Človek mohol súčasne zmeniť stravu, začať viac spať, cvičiť, piť viac vody alebo užívať inú liečbu. Výsledok môže ovplyvniť placebo efekt, očakávanie, skreslené hodnotenie alebo obyčajná náhoda.

Keď Skúmavka spochybní účinok produktu, niektorí predajcovia alebo influenceri ju kontaktujú. Zvyčajne od nich žiada vedecké práce, ktoré deklarovaný účinok podporujú. V jednom prípade dostala namiesto výskumu screenshot odpovede z ChatGPT.

Pod príspevkami o očkovaní, pandémii alebo výživových doplnkoch dostáva vulgarizmy a obvinenia, že slúži vládam, farmaceutickým firmám alebo nadnárodným organizáciám. Kedysi také komentáre mazala. Neskôr ich začala nechávať ako vizitku autora.

Lenka Hrobárová nevníma ďalších vedeckých tvorcov ako konkurenciu. Jednotliví odborníci sa dopĺňajú podľa svojich odborov a pri spoločných témach spolupracujú. Fyzik nevysvetľuje biochémiu pečene rovnako ako klinický biochemik a biochemik nemusí hodnotiť kozmológiu alebo kvantovú mechaniku. Na slovenskom internete tak vedľa seba fungujú rôzne projekty. Každý používa inú formu, odbornosť a mieru humoru, no spája ich snaha dostať overiteľné poznatky mimo univerzít a odborných časopisov.

Skúmavku sa oplatí sledovať nie preto, že by mala poslednú odpoveď na každú otázku o zdraví. Sama pripúšťa, že názor treba upraviť, keď nové a kvalitnejšie dôkazy ukážu niečo iné. To odlišuje vedecký prístup od viery v zázračný produkt. Veda nemusí predstierať neomylnosť. Potrebuje postup, ktorý umožní omyl odhaliť.

Keď vám teda niekto najbližšie ponúkne omladenie, detoxikáciu, silnejšiu imunitu a hormonálnu rovnováhu v jednom vrecúšku, Skúmavka vám nemusí povedať, čo si máte kúpiť. Skôr vám ukáže, na čo sa máte opýtať. Niekedy tým ochráni nielen vašu peňaženku, ale aj zdravie.