Hrozí nám scenár Detroitu? Nad elektromobilitou v EÚ sa zmráka, Čína prosperuje

Vízia Európy vyrábať domáce batérie pre elektromobily s cieľom znížiť svoju závislosť od Číny uviazla v problémoch a čelí celému radu ťažkostí. Dobrým príkladom neúspechov výroby batérií v Európe je švédsky Northvolt, ktorý je jedným z najlepšie financovaných startupov v Európe a príjemcom najväčšej zelenej pôžičky v EÚ s podporou Volkswagenu a BMW. Nedávno firma podala žiadosť o ochranu pred bankrotom v USA po tom, čo sa jej nepodarilo získať záchranný balík, pričom jej spoluzakladateľ a generálny riaditeľ, bývalý výkonný riaditeľ Tesly Peter Carlsson, odstúpil.

Európou sa šíri vlna defenzívy. Podľa analýzy Bloomberg News bolo jedenásť zo 16 plánovaných tovární na batérie pod vedením Európy odložených alebo zrušených. V kontexte s týmito udalosťami možno nevyzerá investičný zámer čínsko-slovenskej spoločnosti Gotion InoBat Batteries (GIB) vybudovať gigafabriku na batérie v Šuranoch ako najlepší nápad, ale zdanie klame. Aj keď dopyt momentálne kolíše, elektromobily sa budú vyrábať stále viac a automobilky pre ne budú potrebovať batérie.

Realita je taká, že Čína je pripravená vyplniť medzeru na trhu, pričom 10 z 13 batériových projektov v Európe napreduje. Všetky vedú ázijskí výrobcovia, ako je čínska spoločnosť Contemporary Amperex Technology Co. (CATL) a juhokórejský Samsung SDI.

Northvolt ešte nie je definitívne odpísaný, ale zachrániť ho môže pravdepodobne len niektorý z jeho ázijských (najskôr čínskych) konkurentov, keďže európske peňazovody sa zasekli. Napríklad čínsky CATL, ktorý je svetovou jednotkou vo výrobe batérií pre elektromobily, len v oddelení výskumu a vývoja zamestnáva 21 tisíc inžinierov. To je štvornásobok celkového počtu zamestnancov „európskeho lídra“ Northvolt v januári 2025.

Čína už dnes pokrýva zhruba 80 percent svetovej produkcie lítium-iónových batérií a sídli tam šesť z desiatich globálne najväčších výrobcov batérií. Jej rýchlu expanziu v tomto segmente sprevádza cenový pokles na svetových trhoch, čo komplikuje pozíciu nových  hráčov, ako sú tí európski.

Je to bolestivá realita pre Európu, ktorej nadšenie pre spoločnosti ako Northvolt bolo poháňané víziou znížiť závislosť od Číny vytvorením ekologickejších batérií pre elektromobily s použitím 100 % recyklovaného niklu, mangánu a kobaltu. Boli zavedené plány na výstavbu tovární v Göteborgu na juhu Švédska, v Poľsku, Nemecku a Kanade, všetko podporené obrovskými vládnymi dotáciami.

Ale tento sen sa skončil. „To, že sa nedarí vybudovať európsky priemysel batérií, ohrozuje samotnú ďalšiu existenciu automobilového priemyslu v Európe,“ varuje Andy Palmer, bývalý generálny riaditeľ automobilky Aston Martin. Podľa neho aj európske automobilky nakoniec presunú výrobu tam, kde bude existovať fungujúci priemysel batérií pre elektromobily. To znamená najskôr do Ázie, prípadne do Severnej Ameriky, hlavne do USA. Pre Európu by takýto presun znamenal ďalšie zatváranie závodov automobiliek a súvisiace masívne prepúšťanie. Vidíme, s akými ťažkosťami bojuje aktuálne Volkswagen v Nemecku.

Bruselské regulácie a dotácie v uplynulých rokoch fatálne pokrivili európsky autopriemysel a zničili fungujúci trh. Automobilky plytvali svojou kapacitou, financiami a zdrojmi na vymýšľanie spôsobov, ako obísť tvrdé regulácie alebo ako dolovať dotačnú rentu. Európu navyše obmedzuje aj nedostatok technicky vzdelanej pracovnej sily, ktorá by vedela konkurovať čínskym alebo juhokórejským inžinierom. Vzdelávací proces stimulujúci prevahu humanitných odborov zjavne takýchto inžinierov neprodukuje.

Pridajme k tomu relatívne drahé energie a mozaika prekážok pri budovaní európskeho batériového priemyslu je takmer kompletná. Rôzne petície ekoaktivistov a obávajúcich sa občanov z lokalít, kde sa majú batériové fabriky budovať, nechajme teraz bokom.   

Ani v dôsledku dramatického rastu cien energií, ktorý nastal po invázii Ruska na Ukrajinu v roku 2022, Brusel nezmiernil svoj systém emisných kvót. Povolenky EÚ sú suverénne najdrahšie na svete, ako dokazuje nedávno vydaná Draghiho správa k strate konkurencieschopnosti európskej ekonomiky. To zásadne prispieva k vysokým cenám energií v EÚ. Plyn aj elektrina na priemyselné využitie sú v EÚ o desiatky, až stovky percent drahšie ako v USA či v Číne.

A práve Čína je priemyselnou veľmocou, ktorá cenou, ale dnes už aj kvalitou svojej konkurencie, valcuje nielen európskych výrobcov batérií, ale aj samotných elektromobilov. Politici aj vrcholoví manažéri by mali rozmýšľať a tvrdo pracovať na tom, aby sa Slovensko z pozície automobilovej veľmoci nedožilo podobného scenára ako americký Detroit. Mesto, ktoré bolo sídlom automobiliek Ford, General Motors a Chrysler, v roku 2013 zbankrotovalo.