S presadzovaním vysokorýchlostnej dopravy v podtlakovom potrubí, známej ako hyperloop, to nevyzerá úplne dobre. Jeden z nádejných hráčov, Hyperloop One, koncom minulého roka zbankrotoval, iní stále nafukujú marketingovú bublinu štýlom „zatiaľ je to v pohode, testujeme“. Faktom však je, že skutočný hyperloop, schopný prepravovať pasažierov, alebo aspoň náklad rýchlosťou nad 1 000 km/h, nikde vo svete nefunguje.
Vďaka Číne sa to však môže zmeniť. Krajina v posledných rokoch dokázala vybudovať pozoruhodnú sieť superexpresov a spoločnosť China Aerospace Science and Industry Corporation (CASIC) dosahuje pozoruhodné výsledky aj pri vývoji hyperloopu. V prvej fáze testovania ultra-vysokorýchlostného (UHS) vlaku maglev T-Flight v štýle hyperloop vo februári tohto roku dosiahla v potrubí s „nízkym vákuom“ počas testov na 2 km trati rýchlosť neuveriteľných 623 km/h.
Nechcem si predstaviť to zrýchlenie – testovacie vozidlo muselo vystreliť ako raketa. Mimochodom, spoločnosť CASIC je aj najväčším čínskym výrobcom strategických a taktických rakiet.
Pri svojom poslednom teste v októbri 2023 vozidlo prebehlo pomerne krátku trať za podmienok bez vákua. Tento týždeň spoločnosť CASIC práve úspešne otestovala UHS maglev v podmienkach nízkeho vákua na tej istej trati v provincii Shanxi v severnej Číne. Podľa magazínu CGTN „test ukázal, že maximálna rýchlosť a výška zavesenia vozidla boli v súlade s prednastavenými hodnotami“.
Senzačné očakávania vysokorýchlostnej vákuovej dopravy hyperloop v potrubiach už za poslednú desiatku rokov na Západe výrazne ochladli, ale stále je to opojná myšlienka. S riedkou, prípadne žiadnou atmosférou sa aerodynamika a odpor vzduchu stávajú nepodstatnými. A vlak vznášajúci sa na magnetickom vankúši sa nedotýka koľajníc (alebo koľajnice), takže nemusí prekonávať ani mechanické trenie.
Vlaky maglev využívajúce magnetickú levitáciu, od ktorej majú aj pomenovanie, tu samozrejme už nejaký čas existujú, ale jazdia na otvorených tratiach. Japonský Maglev radu L0 , vyrobený v roku 2012, drží rekord najrýchlejšieho vlaku na svete s maximálnou rýchlosťou 603 km/h. A Čína už má druhý najrýchlejší vlak vyrobený v roku 2021, ktorý je s rýchlosťou 600 km/h len o máličko pomalší ako japonský šampión. V oboch prípadoch však ide o vlaky, ktoré musia prekonávať odpor vzduchu, ktorý je pri tejto rýchlosti (a pri zemi) nezanedbateľný.
T-Flight má výhodu, že sa pohybu je v nízkovákuovej trubici, kde vonkajšie atmosférické sily budú mať malý vplyv na rýchlosť alebo stabilitu vlaku v závislosti od kvality vákua. Normálny atmosférický tlak na hladine mora je 1 bar, zatiaľ čo „nízke vákuum“ môže byť od 0,07 barov do približne 0,9 barov S akým tlakom v potrubí prebiehal najnovší test, nevieme.
Cieľom vlakového systému T-Flight maglev je spojiť čínske megamestá prostredníctvom ultra-vysokorýchlostnej železnice. Trať medzi Pekingom a Šanghajom by mohol absolvovať už za hodinu a pol. Pre porovnanie cesta dlhá 1 100 km trvá na existujúcej vysokorýchlostnej železnici 4,5 až 6,5 hodiny. Tradičným rýchlikom trvá jazda 12 a viac hodín a aj cesta lietadlom zaberie okolo dvoch hodín, nehovoriac o odbavení na oboch letiskách.
CASIC plánuje spustiť T-Flight pri plnej maximálnej rýchlosti 1 000 km/h v druhej fáze testovania na predĺženej trati s dĺžkou asi 60 km. Takáto rýchlosť už približne o 161 km/h prekoná typickú cestovnú rýchlosť bežného dopravného lietadla Airbus A320.
Ide o impozantnú rýchlosť, ale zároveň aj o isté realistické vytriezvenie. Pred šiestimi rokmi mal CASIC ambíciu v testovacej fáze tri dosiahnuť rýchlosť vo vákuovom tuneli až 4 000 km/h, čo je asi 3,27-násobok rýchlosti zvuku (Mach 3,27). A v druhej fáze testov bol plánovaný cieľ 2 000 km/h (Mach 1,63).
Oných 1 000 km/h je stále pomerne šialená méta, ale jej dosiahnutie je omnoho reálnejšie, ako pôvodný štvornásobok. Iné „hyperloopové startupy“ sa síce ani k tejto hranici zatiaľ nepribližujú, ale čínska štátna spoločnosť CASIC s ročnými príjmami viac ako 30 miliárd USD, by takýto ambiciózny projekt úspešne zvládnuť mohla . Nebude to však jednoduché, pretože pred komerčným nasadením vlaku ako T-Flight bude potrebné vyriešiť viaceré technologické, aj bezpečnostné výzvy.