Pozrite si
Je podstatne jednoduchšie premietať prezentácie na stretnutiach s investormi a hovoriť o impozantných plánoch, ako tieto plány realizovať. Týka sa to prakticky všetkých spoločností, ktoré očarila myšlienka extrémne rýchlej dopravy v podtlakovom potrubí.
Elon Musk predniesol svoju pôvodnú myšlienku na „piaty druh dopravy“, ako hyperloop nazval, v roku 2013. Tvrdil, že v hermetických kapsuliach by sa mohli potrubím dopravovať pasažieri, alebo náklad takmer rýchlosťou zvuku medzi rôznymi veľkomestami. Scenár rátal s dopravou medzi Los Angeles a San Franciscom (asi 600 km) za 30 minút.
Obsah pokračuje pod reklamou
Samotný Musk sa však spočiatku pri realizácii myšlienky hyperloop neangažoval, hoci postavil menšiu testovaciu dráhu a vyhlásil súťaž vo vývoji prototypov kabíniek. Neskôr založil tunelársku spoločnosť The Boring Company, ktorá sa mala zaoberať pomalšou verziou dopravy, hlavne pod povrchom veľkomiest.
Záujemcov o „potrubnú poštu na steroidoch“ ale bolo nemálo. Prvou a mediálne najznámejšou dvojicou boli spoločnosti Hyperloop Transportation Technologies (HTT) a Hyperloop One, ktorý sa po vstupe investora Richarda Bransona premenoval na Virgin Hyperloop One. Plány boli obrovské a mediálna PR bublina sa nafukovala do galaktických rozmerov, aby prilákala investorov a rizikový kapitál.
Pamätáme si vízie HTT, ktorá uzavrela memorandum o porozumení aj so slovenskou vládou a chcela trojuholníkom hyperloopu prepojiť najskôr Bratislavu s Viedňou a Budapešťou, neskôr s Brnom a Prahou.
Roky plynú, ale veľké plány sa akosi nikde nedarí plniť. Rôzne testovacie dráhy o dĺžke rádovo stoviek metrov, ani prezentácie vagónikov už investorov nešokujú. Hyperloop One, ktorá sľúbila, že bude pasažierov a náklad prepravovať vo vákuovo utesnených tubusoch rýchlosťou prúdového lietadla a od roku 2014 minula stovky miliónov dolárov, teraz oficiálne končí. Podľa agentúry Bloomberg táto „mediálna hviezda“ zatvorí svoje brány 31. decembra.
Len miliardár Richard Branson priniesol spolu s prístavnou logistickou firmou DP World so sídlom v Dubaji do spoločnosti v roku 2017 investície vo výške 350 miliónov dolárov. Ale aj tieto peniaze sa rýchlo minuli. Potom čo Branson verejne kritizoval Saudskú Arábiu po vražde saudskoarabského novinára Džamála Chášukdžího v roku 2018, Saudská Arábia stiahla svoje plány so spoločnosťou a následne Branson odstúpil.
V roku 2020 Hyperloop One vykonala svoj prvý a jediný test s ľudskými pasažiermi s modulom Hyperloop, ale zaostal za očakávaniami a dosiahol rýchlosť iba okolo 160 km/h. Mediálna bomba to určite nebola. Pandémia covidu situácii tiež príliš nepomohla.
Hyperloop One nakoniec opustil myšlienku na prepravu ľudí v kapsulách a v roku 2022 sa zameral na nákladnú verziu hyperloopu. Nemalý vplyv na toto rozhodnutie mal určite DP World. Firma vypustila „Virgin“ zo svojho názvu a znížila počet svojich 200 zamestnancov na polovicu. Práva duševného vlastníctva a všetky fyzické aktíva, vrátane testovacej dráhy neďaleko Las Vegas teraz vlastní DP World.
Niektoré sci-fi nápady sa darí realizovať, s inými to ide ťažšie, a niektoré, ako vesmírny výťah, či vesmírny vlak, sa pravdepodobne nestanú skutočnosťou nikdy.
Dnes na svete neexistujú žiadne hyperloopy v plnom formáte. Muskov testovací tunel sa zmenil na parkovisko a jeho spoločnosť The Boring Company síce rozširuje sieť tunelov pod Las Vegas, ale od hyperloopu majú ďaleko. Namiesto kabín s rýchlosťou 1100 km/h sa v týchto tuneloch pohybujú elektromobily Tesla (aj to nie v autonómnom režime) a prevážajú pasažierov rýchlosťou MHD medzi výstaviskom a hotelmi. Narozdiel od bombastických plánov hyperloopových spoločností však ide o životaschopný projekt, ktorý sa stále rozvíja.
Zdroj