Pozrite si
Elon Musk síce predstavil myšlienku a koncept vysokorýchlostnej potrubnej dopravy hyperloop, ale nemienil sa prostredníctvom svojich spoločností angažovať pri realizácii funkčnej infraštruktúry.
Musk a jeho firmy mali len inšpirovať záujemcov (tých vzniklo už niekoľko) a koordinovať pokrok. SpaceX napríklad sponzoruje výročnú súťaž Hyperloop Pod, v ktorej tímy z celého sveta prezentujú prototypy dopravných kabín a rôzne technické aspekty technológie.
Najnovšie správy prichádzajú od holandského technologického startupu Hardt Hyperloop, ktorý vznikol potom, čo tím z Delft University získal cenu za najlepší celkový design na súťaži Hyperloop Pod v roku 2017.
Firma Hardt Hyperloop získala kapitál vo výške niekoľkých miliónov eur a výraznú podporu holandskej exekutívy. Nová štúdia, ktorú si dal vypracovať Hardt Hyperloop a provincia Noord-Holland, ukazuje, že hyperloopové spojenie by mohlo skrátiť dobu dochádzky z Amsterdamu do iných severoeurópskych miest rádovo z „hodín na minúty“.
Cesta do Bruselu by sa skrátila na menej ako 30 minút a do Paríža na 90 minút, namiesto súčasných viac ako troch hodín.
Tak, ako už pred pár rokmi avizoval Elon Musk, aj nová štúdia počíta s presunom veľkej časti cestujúcich z vnútroštátnych, alebo, v európskych podmienkach, kratších medzištátnych letov, na linky hyperloop. Sieť hyperloopových liniek spájajúcich Amsterdam s Parížom, Bruselom, Düsseldorfom a Frankfurtom by značne zredukovala dopyt po takýchto letoch z letiska Schiphol.
Ekonomické modely novej štúdie naznačujú, že nový dopravný systém by dokázal výrazne zvýšiť mobilitu pracovnej sily. Väčšina ľudí totiž nemá problém s cestovaním do práce, pokiaľ cesta trvá menej ako hodinu. Pomocou hyperloopu by sa tak akčný rádius dochádzania do práce mohol rozšíriť na vzdialenosť stoviek kilometrov od domova.
Úspory času na dochádzanie a väčšie príležitosti pre cezhraničný obchod by mohli zvýšiť HDP provincie Noord-Holland asi o 275 miliárd EUR, odhaduje štúdia. Hardt Hyperloop si predstavuje v budúcnosti prepojenie nielen regionálnych, ale aj celoeurópskych dopravných trás pomocou hyperloopu.
Vzrušenie z lákavej perspektívy trochu kalí prozaická skutočnosť, že zatiaľ akékoľvek dlhšie trasy hyperloopu existujú len v predstavách nadšencov, v lepšom prípade na „rysovacích doskách“ projektantov.
Hardt Hyperloop zatiaľ v holandskom Delfte vybudoval 30 metrov dlhý nízkorychlostný testovací tunel. Nové európske stredisko Hyperloop v Groningene bude mať už trojkilometrovú vysokorýchlostnú testovaciu dráhu a bude otvorené pre vývojárov hyperloopu z celého sveta. Jeho výstavba by sa mala začať tento rok a predpokladá sa, že bude dokončená v roku 2022.
Myšlienka hyperloopovej dopravy, hlavne na dlhších trasách, je teda stále v prípravnom štádiu. Ale niet sa čomu čudovať, kabíny letiace podtlakovým potrubím rýchlosťou okolo 1000 km/h vyžadujú nové prístupy k technológiám, aj k bezpečnosti.
Ani významní hráči, ktorí na technológii novej dopravy pracujú už niekoľko rokov, nie sú ešte v cieľovej rovinke. Virgin Hyperloop One, ktorá pracuje na infraštruktúre pre hyperloop na Strednom východe, v Indii, aj v USA, odhaduje, že funkčnú komerčnú trať spustí v rokoch 2024-2025.