Vznikla pred 150 rokmi. Prečo stále píšeme na QWERTY?

Niektoré technológie odpisujeme príliš rýchlo. Stačí, aby sa objavil modernejší nástupca, nový marketingový názov a niekoľko veľkých výrobcov, ktorí vyhlásia, že budúcnosť patrí niečomu inému.

Ale práve v bežnom živote sa často ukáže, že staré riešenia majú stále veľmi dobrý dôvod existovať. V tomto seriáli sa venujeme presne takýmto príkladom.

Technológiám, ktoré mali podľa trendov a marketingu dávno zmiznúť, no v skutočnosti sa ich stále držíme. Nie zo zvyku, ale preto, že sú praktické, spoľahlivé a v mnohých situáciách jednoducho fungujú lepšie než modernejšie alternatívy.

Po USB-A, Bluetooth, SMS, PDF, audio jacku, HDD disku, SIM karte, Ethernete, SD kartách, e-mailoch, HDMI, QR kódoch, USB kľúči, diaľkovom ovládači, FM rádiu, budíku, MP3, fyzických médiách, LCD displejoch, PIN kóde, CAPTCHA, microSD karte, JPEG, CSS, Bluetooth kodeku SBC, overovacích SMS, cookies, USB 2.0, drôtovom nabíjaní, klasických heslách, počítačovej myši, klasickom fotoaparáte, vysielaní DVB-T2, GIFe, benzínovom spaľovacom motore, JAVA a ZIP sa dostávame k niečomu, na čo sa možno práve teraz pozeráte, a to QWERTY.

Stačí sa pozrieť na prvých 6 písmen v ľavom hornom rohu klávesnice. Q, W, E, R, T a Y dali celému rozloženiu meno. Rovnaký základ dnes nájdeme na notebookoch, stolných počítačoch a dokonca aj na virtuálnych klávesniciach smartfónov. To je pozoruhodné, pretože jej korene siahajú hlboko do 19. storočia.

S klávesnicou QWERTY je spojený najmä americký vynálezca Christopher Latham Sholes, ktorý spolu s Carlosom Gliddenom a Samuelom Soulém pracoval na raných písacích strojoch. Patentovú prihlášku na ich type-writing machine podali už v roku 1867 a patent získali v roku 1868.

Vývoj pokračoval a do projektu sa zapojil aj James Densmore. V roku 1873 následne uzavrel dohodu so spoločnosťou E. Remington & Sons, ktorá mala vyrábať písacie stroje vo väčšom množstve.

Prvý Remington Type Writer sa začal predávať v roku 1874 za 125 dolárov. Na rozdiel od dnešných klávesníc dokázal písať iba veľké písmená a konštrukčne mal bližšie k mechanickému stroju než k čomukoľvek, čo dnes označujeme slovom počítač. Jednu vec by sme však spoznali okamžite, a to klávesnicu QWERTY.

Dnešnej podobe sa ďalej priblížil Remington No. 2 z roku 1878, ktorý už umožňoval písať veľké aj malé písmená pomocou klávesu Shift. QWERTY sa medzitým začala šíriť spolu s úspechom písacích strojov Remington.

Prečo však písmená nie sú jednoducho zoradené podľa abecedy? Práve tu vznikol jeden z najznámejších príbehov počítačovej histórie. Často sa tvrdí, že QWERTY bola zámerne vytvorená tak, aby ľudia písali pomalšie a mechanické písacie stroje sa nezasekávali. Realita nie je taká jednoznačná.

Mechanické problémy prvých písacích strojov skutočne zohrávali úlohu. Pri stlačení klávesu sa pohybovalo ramienko s konkrétnym znakom a nevhodná kombinácia rýchlo stláčaných klávesov mohla viesť ku kolíziám mechanizmu.

Presný dôvod konečného rozloženia QWERTY však zostáva predmetom historických diskusií. Existujú aj teórie, podľa ktorých jej podobu ovplyvnili potreby telegrafných operátorov. Preto nie je úplne správne zredukovať vznik QWERTY na tvrdenie, že jej jediným cieľom bolo spomaliť človeka pri písaní.

Remington patril medzi prvých úspešných výrobcov písacích strojov a spolu s jeho strojmi sa šírila aj QWERTY. Ľudia sa na tejto klávesnici učili písať, vznikali školy písania a firmy kupovali stroje, ktorých používatelia už rovnaké rozloženie poznali. Postupne vznikol efekt, ktorý poznáme pri mnohých úspešných technológiách. Čím viac ľudí QWERTY používalo, tým ťažšie bolo nahradiť ju niečím iným.

Jednou z najznámejších alternatív je Dvorakova klávesnica. August Dvorak a William Dealey získali v roku 1936 americký patent na alternatívne usporiadanie klávesov. Ich cieľom bolo okrem iného znížiť počet chýb, obmedziť nepríjemné kombinácie pohybov a rovnomernejšie rozdeliť prácu medzi prsty a obe ruky.

A potom prišli počítače. Mechanické ramená, kvôli ktorým museli konštruktéri písacích strojov riešiť fyzické kolízie, z počítačových klávesníc zmizli. Teoreticky tak vznikla perfektná príležitosť začať odznova, ale nestalo sa to.

Používatelia už QWERTY poznali. Výrobcovia vyrábali klávesnice s QWERTY a firmy mali zamestnancov, ktorí na nej vedeli písať. Zmeniť štandard by znamenalo prinútiť obrovské množstvo ľudí naučiť sa niečo nové bez dostatočne veľkej výhody.

QWERTY preto prešla z mechanických písacích strojov na elektrické, následne na terminály a osobné počítače. Potom sa stalo niečo ešte paradoxnejšie, pretože fyzická klávesnica úplne zmizla. Smartfón nepotrebuje mechanické klávesy usporiadané určitým spôsobom, pretože dotykový displej dokáže zobraziť prakticky akékoľvek rozloženie a softvér ho môže okamžite zmeniť. Napriek tomu po otvorení klávesnice na smartfóne opäť vidíme QWERTY.

QWERTY nemusí byť matematicky najefektívnejšou možnou klávesnicou. Jej najväčšou výhodou je, že ju poznajú miliardy ľudí a podporuje ju prakticky každý počítačový systém. Výmena takéhoto štandardu by nepriniesla iba technickú zmenu. Znamenala by meniť návyky ľudí, výučbu písania, fyzické klávesnice, označenia klávesov, softvér a množstvo ďalších vecí.

Prežila tak mechanický písací stroj, elektrický písací stroj, nástup osobných počítačov, notebooky, dotykové displeje, hlasové diktovanie aj modernú umelú inteligenciu.