Novšie formáty ho mali nahradiť. Prečo JPEG stále vládne fotografiám?

Niektoré technológie odpisujeme príliš rýchlo. Stačí, aby sa objavil modernejší nástupca, nový marketingový názov a niekoľko veľkých výrobcov, ktorí vyhlásia, že budúcnosť patrí niečomu inému.

Ale práve v bežnom živote sa často ukáže, že staré riešenia majú stále veľmi dobrý dôvod existovať. V tomto seriáli sa venujeme presne takýmto príkladom.

Technológiám, ktoré mali podľa trendov a marketingu dávno zmiznúť, no v skutočnosti sa ich stále držíme. Nie zo zvyku, ale preto, že sú praktické, spoľahlivé a v mnohých situáciách jednoducho fungujú lepšie než modernejšie alternatívy.

Po USB-A, Bluetooth, SMS, PDF, audio jacku, HDD disku, SIM karte, Ethernete, SD kartách, e-mailoch, HDMI, QR kódoch, USB kľúči, diaľkovom ovládači, FM rádiu, budíku, MP3, fyzických médiách, LCD displejoch, PIN kóde, CAPTCHA a microSD karte sa dnes pozrieme na formát, ktorý pozná prakticky každý používateľ počítača či smartfónu, a to JPEG.

Keď v roku 1992 vznikol formát JPEG, znamenal revolúciu v digitálnej fotografii. Umožnil výrazne zmenšiť veľkosť obrázkov pri zachovaní dostatočnej kvality. V čase pomalého internetu a drahých úložísk to bola obrovská výhoda, vďaka ktorej sa fotografie mohli jednoducho prenášať aj ukladať.

V posledných rokoch vzniklo viacero modernejších formátov ako HEIF, AVIF či JPEG XL. Ponúkajú lepšiu kompresiu, vyššiu kvalitu obrazu alebo podporu pokročilých funkcií, ako je vyšší dynamický rozsah či 10-bitové farby. Teoreticky by mali JPEG dávno nahradiť.

JPEG je dodnes najrozšírenejším formátom digitálnych fotografií na svete, a to vďaka univerzálnosti. Prakticky každý smartfón, fotoaparát, počítač, televízor, webový prehliadač či editor fotografií dokáže JPEG bez problémov otvoriť. Nemusíte riešiť kompatibilitu ani konverziu.

Veľkou výhodou je aj podpora naprieč platformami. Ak niekomu pošlete fotografiu vo formáte JPEG, môžete si byť takmer istý, že ju otvorí bez ohľadu na to, aké zariadenie alebo operačný systém používa.

Práve kompatibilita je dôvodom, prečo výrobcovia fotoaparátov stále ponúkajú JPEG ako jeden zo základných výstupných formátov. Aj profesionálne fotoaparáty síce umožňujú fotografovať do RAW formátov, no popri nich takmer vždy ukladajú aj klasické JPEG snímky.

JPEG zostáva dominantný aj na internete. Väčšina fotografií na webových stránkach, sociálnych sieťach či v e-mailoch je stále uložená práve v tomto formáte. Dôvodom je kombinácia malej veľkosti súborov, dostatočnej kvality a bezproblémovej podpory.

Samozrejme, JPEG má aj svoje nevýhody. Ide o stratový formát, takže pri každom opätovnom ukladaní môže dochádzať k postupnej strate kvality. Moderné formáty navyše dokážu pri rovnakej kvalite vytvoriť menšie súbory.

Napriek tomu však nové formáty narážajú na jeden problém. Nie všetky zariadenia a aplikácie ich podporujú rovnako dobre. A práve tu má JPEG stále obrovský náskok. Pre lepší prehľad sa oplatí pozrieť na základné rozdiely.

Z tabuľky je vidieť, že modernejšie formáty sú technologicky vyspelejšie, no JPEG stále vyhráva tam, kde rozhoduje kompatibilita a jednoduchosť.

Zaujímavé je, že mnohé smartfóny dnes síce predvolene fotografujú do formátu HEIF, no pri zdieľaní ich automaticky konvertujú späť na JPEG. Dôvod je jednoduchý, výrobca si nemôže dovoliť riskovať, že príjemca fotografiu neotvorí.

JPEG je tak ďalším príkladom technológie, ktorá mala podľa trendov dávno ustúpiť. Namiesto toho zostáva štandardom digitálnej fotografie aj viac než 3 desaťročia po svojom vzniku.