ZIP vznikol ešte v roku 1989. Prečo súbory stále balíme rovnako?

Niektoré technológie odpisujeme príliš rýchlo. Stačí, aby sa objavil modernejší nástupca, nový marketingový názov a niekoľko veľkých výrobcov, ktorí vyhlásia, že budúcnosť patrí niečomu inému.

Ale práve v bežnom živote sa často ukáže, že staré riešenia majú stále veľmi dobrý dôvod existovať. V tomto seriáli sa venujeme presne takýmto príkladom.

Technológiám, ktoré mali podľa trendov a marketingu dávno zmiznúť, no v skutočnosti sa ich stále držíme. Nie zo zvyku, ale preto, že sú praktické, spoľahlivé a v mnohých situáciách jednoducho fungujú lepšie než modernejšie alternatívy.

Po USB-A, Bluetooth, SMS, PDF, audio jacku, HDD disku, SIM karte, Ethernete, SD kartách, e-mailoch, HDMI, QR kódoch, USB kľúči, diaľkovom ovládači, FM rádiu, budíku, MP3, fyzických médiách, LCD displejoch, PIN kóde, CAPTCHA, microSD karte, JPEG, CSS, Bluetooth kodeku SBC, overovacích SMS, cookies, USB 2.0, drôtovom nabíjaní, klasických heslách, počítačovej myši, klasickom fotoaparáte, vysielaní DVB-T2, GIFe, benzínovom spaľovacom motore a JAVA sa dostávame k ďalšej technológii, ktorú pozná prakticky každý používateľ počítača, a to ZIP.

Stačí stiahnuť väčšie množstvo súborov z internetu a je dosť pravdepodobné, že dostanete jeden súbor s koncovkou .zip. Rovnaký formát používame na odosielanie priečinkov, dokumentov, fotografií, záloh či celých balíkov softvéru. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby ZIP nevznikol ešte v roku 1989.

Za jeho vznikom stojí americký programátor Phil Katz a jeho spoločnosť PKWARE. Práve v roku 1989 uviedla program PKZIP, ktorý predstavil formát ZIP. Jeho úloha bola jednoduchá. Viacero súborov bolo možné spojiť do jedného archívu a zároveň ich pomocou kompresie zmenšiť.

Dnes to znie ako samozrejmosť, no na konci 80. rokov boli podmienky úplne iné. Kapacita úložísk bola neporovnateľne menšia a prenos dát výrazne pomalší. Každý ušetrený kilobajt mohol mať oveľa väčší význam než dnes.

ZIP pritom nie je iba synonymom pre kompresiu. Archív môže obsahovať jeden súbor, tisíce súborov alebo celé adresárové štruktúry. Jednou operáciou tak môžete množstvo samostatných položiek premeniť na jeden súbor, ktorý sa jednoduchšie prenáša, ukladá alebo posiela.

Práve táto vlastnosť zostala užitočná aj po desaťročiach. Internet je dnes neporovnateľne rýchlejší a úložisko počítame v stovkách gigabajtov či terabajtoch. Napriek tomu je stále pohodlnejšie stiahnuť jeden archív než napríklad 100 samostatných súborov.

Samotná kompresia funguje podľa typu dát rôzne efektívne. Textové dokumenty či niektoré nekomprimované dáta možno výrazne zmenšiť. Pri súboroch, ktoré už používajú vlastnú účinnú kompresiu, môže byť výsledok oveľa menej pôsobivý.

Dobrým príkladom sú fotografie JPEG. Microsoft priamo upozorňuje, že pri skomprimovaní skupiny JPEG fotografií do ZIP archívu môže zostať výsledná veľkosť približne rovnaká ako veľkosť pôvodných súborov. ZIP teda nie je kúzelný spôsob, ako vždy dramaticky zmenšiť dáta. Napriek tomu sa uchytil tak dobre, že sa postupne stal prakticky univerzálnym formátom na výmenu archívov.

Veľkú zásluhu na tom má kompatibilita. Vo Windows 10 a Windows 11 môžete ZIP archív vytvoriť priamo zo systému a rovnako ho môžete bez ďalšieho programu rozbaliť. Podobne funguje macOS, kde Finder umožňuje súbor alebo priečinok skomprimovať a vytvorí archív s koncovkou .zip.

Používateľ preto nemusí vedieť, čo je kompresný algoritmus ani aký program ZIP vytvoril. Súbor jednoducho otvorí. To je obrovská výhoda vo chvíli, keď posielate dáta niekomu inému. Nemusíte zisťovať, aký operačný systém používa alebo aký archivačný program má nainštalovaný.

ZIP navyše počas svojho života nezostal úplne rovnaký a medzitým však vznikli modernejší konkurenti. Veľmi známym sa stal RAR a neskôr formát 7z. Práve 7z používa okrem iného kompresné metódy LZMA a LZMA2 a jeho tvorcovia ho navrhli s dôrazom na vysoký kompresný pomer. Podporuje tiež AES-256 šifrovanie či takzvanú solid kompresiu.

RAR zase ponúka napríklad solid kompresiu, rozdeľovanie archívov na viac častí či recovery record určený na pomoc pri obnove poškodených dát. Samotní tvorcovia WinRAR uvádzajú, že RAR typicky dosahuje lepšiu kompresiu než ZIP, najmä pri použití solid režimu. Na papieri teda ZIP nemusí byť najpokročilejšou možnosťou.

Napriek tomu ZIP nezmizol a dôvod je podobný ako pri množstve ďalších technológií z tohto seriálu. ZIP dosiahol stav, keď je dostatočne dobrý a predovšetkým mimoriadne kompatibilný. Jeho úspech teda už dávno nestojí iba na tom, koľko megabajtov dokáže ušetriť, ale stojí na univerzálnosti.

ZIP poznajú operačné systémy, archivačné programy, cloudové služby, webové aplikácie aj množstvo ďalšieho softvéru. Za viac ako 30 rokov okolo neho vznikol ekosystém, ktorý sa veľmi ťažko nahrádza iba tým, že sa objaví technicky lepší formát.

Je to podobný problém, aký poznáme pri USB-A, JPEG alebo heslách. Novšie riešenie môže byť v konkrétnej vlastnosti lepšie, no musí zároveň presvedčiť obrovské množstvo používateľov a výrobcov softvéru, aby opustili niečo, čo už funguje prakticky všade.