Pozrite si
Najčernejšia čierna sa v správach objavuje pravidelne, tak ako sa vedcom darí posúvať latku pohltivosti svetla smerom hore. Len minulý mesiac sme písali o BMW X6 Vantablack, ktoré automobilka nechala nastriekať „najčernejšou“ farbou od britskej spoločnosti Surrey NanoSystems s označením VBX2.
Už samotný názov Vantablack naznačuje, že farba je vyrobená z uhlíkových nanotrubičiek (VANTA = Vertically Aligned Carbon Nanotube Arrays) a podľa výrobcu pohltí až 99,965 % dopadajúceho svetla.
Ale ani tento „temný“ rekord dlho nevydržal. Inžinieri z MIT informovali, že vyvinuli materiál, ktorý je „10-krát tmavší“ ako čokoľvek, čo bolo doteraz vyrobené.
Materiál je vyrobený z vertikálne zarovnaných uhlíkových nanorúrok (tie sú jednou z modifikácií uhlíka, podobne, ako dvojrozmerný grafén), vytvorených na povrchu hliníkovej fólie leptanej chlórom.
Takáto fólia zachytáva najmenej 99,995 percent dopadajúceho svetla, čo z nej robí najtmavší známy materiál. To bombastické vyjadrenie, že materiál je „10x tmavší“, než čokoľvek predtým, nechajme nepovšimnuté, keďže z matematického hľadiska ide o čistý nezmysel.
Pikantné však je, že vedci pôvodne nemali v úmysle navrhnúť ultračierny materiál. Namiesto toho experimentovali s postupmi, ako vypestovať uhlíkové nanorúrky na elektricky vodivých materiáloch, ako je napríklad hliník, aby vylepšili ich elektrické a tepelné vlastnosti.
Pritom pôsobili na hliníkovú fóliu roztokom chloridu sodného, aby chlór narušil vrstvičku oxidu hlinitého, ktorá sa na vzduchu na povrchu hliníka tvorí. Elektrická a tepelná vodivosť sa po vytvorení vrstvy uhlíkových nanorúrok podľa očakávania skutočne zlepšila, vedcov však prekvapila úroveň čiernej.
Uskutočnili teda merania optickej odrazivosti vzorky a výsledky boli prekvapením.
Kvôli demonštrácii vlastností nového materiálu vedci vytvorili v spolupráci s Centrom pre umenie, vedu a technológiu MIT umelecké dielo – potiahli novým materiálom 16,78-karátový žltý diamant v hodnote 2 milióny dolárov. Výsledok? Brilantne sformovaný drahokam vyzerá ako plochý čierny priestor.
Podľa vedúceho výskumu, Briana Wardleho, profesora MIT, má nový nanomateriál okrem umenia aj praktické uplatnenie, napríklad v optických clonách, ktoré znižujú nežiaduce oslnenie v astronomických teleskopoch, aby dokázali lepšie sledovať exoplanety.
Zdroj