Pozrite si
Už pred pár rokmi sme sa nazdávali, že klasická litografia narazí na svoje hranice. Ona pritom stále existuje a umožňuje vyrábať čipy s hustotou integrácie, o akej sa nám nesnívalo.
Pravda, s kremíkom si už asi dlho nevystačíme. Našťastie, vedci už dlho pracujú na alternatívnych materiáloch, ktoré prinesú nové pamäte, aj procesory. V IBM Research sa dlhodobo venujú aj vývoju čipov na báze nanotrubičiek.
Pokrok vo výskume v tejto oblasti IBM ohlásila už v roku 2012. Čipy z uhlíkových nanorúrok, čo je forma grafénu, by mohli byť omnoho výkonnejšie, ako tie kremíkové. Teoreticky by mohli byť 6-10x rýchlejšie oproti dnešným a mali by spotrebovať zároveň omnoho menej energie.
Vďaka menším tranzistorom a väčšej hustote integrácie by bolo možné z takéhoto materiálu vyrobiť čipy omnoho menšie. Také by sa dali aplikovať napríklad v medicíne a v bionike priamo v ľudskom tele.
Problém nanomateriálov je však v oblasti spracovania. Pri litografii sa obvody fakticky leptajú do kremíkového substrátu podľa grafiky prenesenej svetlom. Do nanotrubiek s hrúbkou niekoľkých atómov sa však štruktúry „vyrezávajú“ ťažko .
Tím vedcov z IBM ale tvrdí (už opäť), že urobil prielom, ktorý predstavy o nanoštruktúrach v čipoch posúva bližšie k realite. George Tulevski z IBM Research to prirovnáva k vytváraniu sochy z kamenných blokov, namiesto jej tesania do jediného kamenného kvádra, čo je analógia pre kremíkovú mikroelektroniku.
Zásadný prielom však nie je to isté, čo komerčná dostupnosť nových čipov. Podľa portálu WIRED je tím IBM Research stále roky vzdialený od štádia, kedy by bolo možné čipy na báze nanotrubičiek vyrábať v dostatočnom rozsahu.
Celé to „kazí“ aj kremíková technológia, ktorá sa ako na potvoru tiež stále vyvíja a dokáže produkovať stále rýchlejšie a výkonnejšie čipy. Aby dokázali grafénové čipy poraziť kremík, musia ponúknuť nielen podstatne vyššie rýchlosti, ale musia byť schopné aj komerčne konkurovať zavedeným technológiám.
K tomu určite raz dôjde, len stále nevieme presne predpovedať, kedy.
Zdroj