TEST Hyundai IONIQ 6 - najlepší manažérsky elektromobil?

Hyundai patrí medzi automobilky, ktoré sa do e-mobility pustili vo veľkom medzi prvými, a to s technológiami, ktoré už pri prvých modeloch dokázali predbehnúť konkurenciu štandardných automobiliek. Prvý IONIQ je doteraz veľmi solídny elektromobil, aspoň čo sa týka spotreby a rýchlosti nabíjania.

Aj po našich cestách jazdia verzie s nájazdom okolo 250 tisíc kilometrov s pôvodnou batériou a minimálnou degradáciou. Ďalším veľkým míľnikom bol model Hyundai KONA Electric, ktorý prekvapoval dojazdom vďaka výrazne väčšej batérii, dobrou efektivitou a stále dobrým nabíjaním. Dnes už síce konkurovať najnovším modelom nemôže, no stále ide o veľmi dobrý kompromis z pohľadu ceny a parametrov.

Veľké očakávania boli prirodzene od modelu Hyundai IONIQ 5, ktorý je však podstatne väčší a negatívne sa to prejavilo na spotrebe. Vyššie čísla však kompenzuje veľmi rýchle nabíjanie s výkonom 230 kW a časom len 18 minút. O to väčšia pozornosť sa začala upierať na model IONIQ 6, ktorý mal priniesť dojazd cez 600 kilometrov pri rovnakej kapacite batérie vďaka výrazne lepšej efektivite.

Pri elektromobiloch je skutočne dôležitá efektivita, čo si výrobcovia uvedomujú a snažia sa zlepšovať čo sa len dá. Dlho je v tejto oblasti na prvých priečkach Tesla, ktorá vďaka skúsenostiam s elektrickým pohonom dokáže vyrábať veľmi efektívne vozidlá, ktoré majú veľmi dobrý dojazd a aj rýchle nabíjanie. Hyundai bol efektivitou rovnako známy a verím, že ich neurazím, ak poviem, že pri IONIQ 5 sa im to až tak nepodarilo.

Práve preto som sa na IONIQ 6 naozaj tešil, nakoľko už z prezentovaných parametrov som šípil veľmi dobré čísla v reálnej premávke. Čo-to nám už naznačila prvá jazda, ktorú sme vďaka Hyundai mohli zažiť v Madride za jarného počasia. Dosiahnuté čísla ma potešili a naozaj o to viac som sa tešil na moment, keď si budem môcť IONIQ 6 vyskúšať v rámci štandardného týždňového testu.

Poďme na to ale pekne od základu – dôležitým prvkom pre efektivitu je karoséria s čo najnižším odporom. Hyundai sa pri IONIQ 6 snažil ísť na čo najnižšie čísla, pričom výsledkom je koeficient odporu Cd 0,21, čo je jedna z najlepších sériových hodnôt – napríklad Mercedes-Benz EQS alebo nová Tesla Model S má Cd 0,20. Výsledkom je dizajn, vďaka ktorému sa auto prezentuje ako „streamliner“.

A zároveň ide aj o dizajn, ktorý nie každému sadne, je to ale normálne, keďže je to vždy maximálne subjektívne. Mne sa IONIQ 6 páči, a to aj napriek mierne kontroverznému dizajnu. Mnohí pri prvom pohľade spomínajú Porsche a oprávnene. Náznaky podobnosti tu samozrejme sú, no predsa len má IONIQ 6 vlastnú identitu. Predná strana je prudšie skosená a po bokoch sú výrazné svetlá s pixel grafikou.

Pri pohľade z boku dizajn a aerodynamický tvar najviac vynikne. Disky kolies záležia od výbavy, avšak nami testovaná verzia mala obuté efektívne 18 palcové disky s aero krytmi. Samozrejme, na dverách nechýbajú zasúvacie kľučky dverí a rovnako ako vo facelifte IONIQ 5, aj tu je možné priplatiť si za digitálne spätné zrkadlá. Aj keď pôsobia kontroverzne, dá sa na to zvyknúť a dokonca majú aj svoje výhody.

Veľkým plusom digitálnych zrkadiel je, že napríklad počas dažďa máte vždy dokonalý prehľad aj keď je okno kompletne mokré. V noci je viditeľnosť tiež mierne lepšia ako pri bežných zrkadlách a menší pozitívny vplyv na spotrebu tu asi tiež môžem zaradiť. Druhá vec je cena, ktorú pravdepodobne najviac pocítite, ak by ste kameru poškodili a istou nevýhodou môže byť statický obraz. Ak chcete vidieť viac, pohnúť sa vám nestačí.

Obraz z kamery je ale dostatočne široký a dokonca pri cúvaní sa ešte dokáže zväčšiť pre ešte lepší prehľad. Celkovo sú kamery v IONIQ 6 špičkové, kvalita obrazu je výborná a nechýba ani vtáčí pohľad. Zabezpečia vám prehľad v každej situácii, či parkujete, meníte pruh na diaľnici alebo cúvate po jazde v daždi – zadná kamera je dômyselne umiestnená tak, aby bola chránená a vždy čistá.

Kde sa dizajnéri vyšantili je zadná strana, kde dominuje dvojitý spoiler či výrazné zadné pixel svetlá, ktoré sú roztiahnuté po celej šírke auta. Pravdepodobne, jedna z vecí, z ktorých môžete mať pri IONIQ 6 obavy je kufor. Úprimne, nemal som to inak a keď som z odstupom času opäť kufor otvoril, povedal som si „nie je to také zlé“. Kufor je celkom dlhý, aj široký, ale zase nízky.

Bohužiaľ, využiteľné miesto nepríjemne uberá časť reproduktora, ktorá presahuje do tohto priestoru. Ak to dáme do čísiel, objem kufra je 401 litrov. Ak by ste sklopili zadné sedadlá, dostanete samozrejme viac, ale skriňu tu vďaka tomu neodveziete. IONIQ 6 vôbec netreba brať ako všestranné auto a tieto problémy vôbec nemusíte riešiť. Časť, ktorá delí kufor od zadných sedadiel je totiž výrazne zúžená, a teda v tomto smere ste automaticky obmedzení vo využiteľnosti.

Ak sa ale na nový Hyundai pozriem tak, ako je myslený, potom s kufrom nemám žiadny problém. V prípade, že ho využijete ako manažérske auto, kufor neriešite. Keď sa potrebujete zbaliť na pracovnú cestu, nemáte problém – kufor sem zmestíte. Dokonca môžete zobrať aj kolegov – s miestom nebude problém. To isté platí, ak by ste chceli brať IONIQ 6 ako rodinné auto, keď máte deti odrastené.

Istou náplasťou je predný kufor, ktorý tu nechýba a za to palec hore. V prípade verzie s pohonom všetkých štyroch kolies máte k dispozícii 15 litrov, čo stačí maximálne na nabíjacie káble, ale tiež poteší. Čistá „zadokolka“ ponúka už využiteľnejší 45 litrov. IONIQ 6 sa kamaráti aj s ťažným – brzdený príves do 1 500 kg, nebrzdený do 750 kg.

Kde je priestoru doslova na rozdávanie je samotná kabína, a to vďaka veľkému rázvoru a rovnej podlahe. Či už sedíte vpredu alebo vzadu, miesta na nohy je tu doslova na rozdávanie, a to skutočne bez ohľadu na vašu výšku. Vyšší ľudia síce môžu mať vzadu problém s priestorom na hlavu, nakoľko strecha sa tu už prudšie zaobľuje, takže s tým treba počítať. Okrem tejto drobnosti je IONIQ 6 priestorovo špičkový, čo citeľne zlepšuje komfort aj pri dlhších trasách, prípadne jazdu v pätici.

Síce piate miesto je stále skôr „núdzovka“, nie je to také zlé aj vďaka celkom rovnej podlahe. Čo môže byť prekvapujúce, je prítomnosť len dvojzónovej klimatizácie. Pod výduchmi klimatizácie sú umiestnené dva USB-C porty a malý odkladací priestor napríklad na telefón. O niečo väčšie priehradky nájdete aj vo dverách, ale neočakávajte žiadne zázraky. Menšiu plastovú PET fľašu do dverí dáte, no aj menšie sklenené či hliníkové už bohužiaľ nie, a to platí aj vpredu.

Zachraňujú to však držiaky na fľaše v strede. Menšie odkladacie priestory sú paradoxne daň za „vzdušnosť“ v interiéri. Komfort vzadu tiež zvyšuje príplatková funkcia vyhrievania zadných sedadiel. Dizajnovo je IONIQ 6 ladený aj vo vnútri minimalisticky s premyslenými tvarmi, takže nič ďalšie „zbytočné“ už vzadu nenájdete. Vpredu je technológii na dosah o kus viac, a to vrátane už spomínaných digitálnych spätných zrkadiel.

Tam to ale iba začína. O ešte vyšší komfort sa starajú odvetrávané predné sedadlá, čo je ale opäť príplatková funkcia. Mierne mi tu chýba masáž, ktorá by mohla celý dojem ešte zvýrazniť, avšak „nafukovacia“ bedrová opierka tu je. Zatiaľ čo v IONIQ 5 sme boli zvyknutí na posúvateľný stredový tunel, v IONIQ 6 je už fixne osadený, ale za to stále rovnako priestranný. Zužovanie dverí dizajnérov prinútilo na zásadnú zmenu, a to presunutie ovládania okien do stredového tunela.

Chvíľu som si na to zvykal, dokonca viac ako na spätné zrkadlá, ale nejde o nič zásadné. Samozrejme nechýba bezdrôtové nabíjanie telefónu, a ak sa náhodou ešte nekamarátite s USB-C, prítomný je aj jeden USB-A konektor. Priamo nad stredovým tunelom je ovládací panel s dotykovými, ale aj fyzickými tlačidlami. Vďaka dômyselne rozmiestneným voľbám je ovládanie funkcií intuitívne. Najvýraznejším prvkom vpredu je samozrejme dvojica displejov, ktorá tvorí infotainment a prístrojový displej.

Hyundai ani v IONIQ 6 v tomto smere nič zásadné nemení a všetko zostáva viac-menej po starom. Nutné povedať, že síce stále je tu softvér postačujúci, už má najlepšie za sebou a zaslúžil by si generálnu premenu. Od posledného modelu sú tu len menšie zmeny, ktoré ale majitelia auta určite ocenia – navigácia napríklad už dokáže sama plánovať zastávky na nabíjanie, čo doteraz prenechávala na vodiča.

Odozva navigácie na dotyk už tiež má svoje rezervy, čo je pri inak veľmi dobrom elektromobile škoda a dúfam, že koncern robí v tomto smere nejaké kroky. Na druhú stranu, vizuál je to len pozlátko, funkčne je na tom IONIQ 6 veľmi dobre. V nami testovanej verzii bol prítomný aj head-up displej, ktorý zobrazuje všetky dôležité informácie – navigáciu, asistenčné systémy vrátane informácií o rýchlosti a obmedzeniach.

Čo ma už počas prvej jazdy príjemne prekvapilo bolo veľmi dobré odhlučnenie interiéru. Ticho počas jazdy, a to aj pri vyšších rýchlostiach, je naozaj na úrovni násobne drahších áut. Podvozok je taktiež ďalšia dobre zvládnutá časť, ktorá pozitívne vplýva na jazdné vlastnosti, ako aj vyšší komfort jazdy. Či už som jazdil v meste, na okresných cestách alebo na diaľnici, pocit z jazdy bol vždy výborný.

IONIQ 6 má na dĺžku 4,85 metra, na šírku 1,88 metra a na výšku len 1,49 metra s rázvorom 2,95 metra. Tieto čísla samozrejme hovoria, že nejde o najkratšie auto, čím sa dostávam k jednej slabšej stránke, ktorá sa prejaví v meste. Ide o polomer otáčania, ktorý je 11,8 metra, a síce k dĺžke auta ešte ide o dobré číslo, napriek tomu ide o parameter, na ktorý si treba zvyknúť pri otáčaní alebo parkovaní.

Nami testovaná verzia IONIQ 6 bola vo verzii s pohonom všetkých štyroch kolies. Dvojmotorová verzia prirodzene ponúka o niečo menší dojazd (583 km WLTP), ale zase vyšší výkon. Systémový kombinovaný výkon je 239 koní s krútiacim momentom 605 Nm. Zrýchlenie z 0 na 100 km/h zvládne už za 5,1 sekundy, čo oceníte napríklad aj pri bezpečnom obiehaní. Maximálna rýchlosť je obmedzená na 185 km/h.

Slabšia verzia s totožnou batériou je vybavená iba motorom vzadu s výkonom 168 kW s krútiacim momentom 350 Nm a zrýchlením z 0 na 100 km/h za 7,4 sekundy. To je stále slušné, pričom maximálna rýchlosť je totožná, teda 185 km/h. Pri tejto konfigurácii je papierový dojazd WLTP až 614 km, teda o 31 väčší ako v prípade výkonnejšej verzie. Vyšší výkon teda nemá výrazný vplyv na dojazd, čo sa už o rozmere pneumatík povedať nedá. Ak je pre vás dôležitý dojazd, určite siahnite po menších 18 palcových diskoch.

Rozdiel oproti 20 palcovým je takmer 70 kilometrov. Kapacita batérie ja 77,4 kWh, z čoho je využiteľných približne 74 kWh. Rovnako ako IONIQ 5 alebo EV6, aj IONIQ 6 je postavený na platforme E-GMP s 800 voltovou architektúrou. Vďaka tomu je možné dosiahnuť maximálny nabíjací výkon takmer 240 kW pri pomerne nízkych prúdoch. Skvelou výhodou je, že auto podporuje aj funkciu V2L, vďaka ktorej môžete energiu z batérie využívať aj na napájanie iných spotrebičov.

Nabíjanie z 10 na 80 percent tak môže trvať rekordne krátko – menej ako 18 minút, čo na dlhších trasách určite oceníte a najmä v kombinácii s deklarovaným dojazdom je taký výkon nabíjania skutočne nadštandardný. Dá sa povedať, že aspoň podľa papierových hodnôt môže IONIQ 6 konkurovať komfortom na dlhé trasy aj štandardným „spaľovákom“. Pomalé nabíjanie je štandardné, a to cez trojfázovú palubnú nabíjačku s výkonom 11 kW.

Ako spomínam vyššie, IONIQ 6 zvláda nabíjanie výkonom takmer 240 kW, čo je v súčasnosti jedno z najvyšších čísiel. Skúsenosti už hovoria, že čas nabíjania je pri IONIQ 6 dokonca 16 minút, a to je opäť jedno z najlepších, ak nie najlepšie číslo. Nakoľko IONIQ 6 nie je jednoduché vybiť, príležitosť otestovať nabíjanie som mal len jednu a využil som ju na nabíjacej stanici ejoin v OC Korzo Bratislave s výkonom 160 kW.

K nabíjačke som síce chcel prísť s najviac 20 percentami, napokon som dorazil až 26 percentami, keďže auto bolo efektívnejšie ako som čakal. Po pripojení k nabíjačke sa nabíjací výkon hneď vyšplhal na 160 kW, čo išlo aj do batérie, keďže akumulátor nebolo potrebné ohrievať a ani chladiť. Toto číslo si IONIQ 6 držal takmer po celý čas nabíjania! Mierny pokles začala až tesne pred dosiahnutím 80 percent. Konkrétne pri 76 percentách klesol na 157 kW, pri 79 percentách na 133 kW a 80 percent zakončil s cca 120 kW.

A čas? Nabíjanie z 26 na 80 percent trvalo 18 minút, čo je obdivuhodné. Napriek tomu, že neboli dosiahnuté nabíjacie špičky, bol čas nabíjania takmer identický s tým, čo deklaruje výrobca. IONIQ 6 si tak celkom očividne dokáže upraviť krivku nabíjania tak, aby ponúkané možnosti využil na maximum. Nabíjanie výkonom 160 kW sa tak zdá takmer ideálna voľba, nakoľko krivka je až neobvykle rovná.

Ak sa obávate, ako by dopadlo nabíjanie cez zimu, dobrou správou je, že IONIQ 6 má už od výroby systém, ktorý dokáže automaticky predhriať akumulátor na takmer ideálnu teplotu v prípade, že je v navigácii nastavená ako cieľ nabíjacia stanica alebo, že je nabíjacia stanica nastavená ako zastávka na ceste. Je však škoda, že predohrev nie je možné zapnúť aj jednoduchšie, dedikovanou možnosťou.

Ako som už spomínal, IONIQ 6 má skutočne veľmi dobré papierové dojazdy. Znamená to, že ide o elektromobil, ktorý sa zaraďuje na TOP priečky z pohľadu využiteľnosti. Realita samozrejme môže byť iná, ale presne na to sme auto mali k dispozícii na sedem dní. Nejaké očakávania som mal, no nestáva sa často, že ich auto dokáže dokonca prekonať. Aby som to v pár vetách zhrnul, skutočný dojazd IONIQ 6 je v kombinovaných podmienkach cez 500 kilometrov a pri čisto diaľničnom tempe sa pohybuje od 400 do 500 kilometrov.

Nech to znie akokoľvek nereálne, je to tak. Aspoň v jarných až letných teplotách sú tieto čísla reálne. Treba však zdôrazniť, že sme testovali verziu s dvomi motormi, a teda vyšším výkonom. Napriek tomu boli dosiahnuté čísla spotreby a využiteľnosť Hyundai IONIQ 6 výborná. Pri verzii s pohonom výhradne zadných kolies musia byť výsledky ešte lepšie. A teraz konkrétne čísla a skúsenosti.

Prvá trasa viedla opäť z Bratislavy do Trnavy po diaľnici. Po 49 kilometroch som bol v cieli a na displeji som videl spotrebu 16,5 kWh / 100 km, a teda dojazd by vychádzal na 448 kilometrov, výborné. Ďalšia, krátka trasa dlhá 10 kilometrov znamenala spotrebu 18,8 kWh / 100 km, čo opäť nie je zlé. Nevynechal som samozrejme trasu z Trnavy na Oravu. Pred cestou som auto nabil na 95 percent a vyrazil som na cestu.

Po diaľnici podľa predpisov a o necelú hodinu dvadsať som bol v Žiline so spotrebou 21,2 kWh / 100 km. Na Oravu som pokračoval cez Zázrivú, teda po okresných cestách, a v cieli sa spotreba dostala na 19,7 kWh / 100 km. V batérii mi z 95 percent zostalo v cieli ešte 42 percent, čo je opäť výborné. V rámci Oravy som absolvoval ešte niekoľko trás, pričom spotreba sa vždy držala nízko. Napríklad trasa cez horský terén po návrate vykúzlila spotrebu 16,6 kWh / 100 km.

V Dolnom Kubíne som IONIQ 6 nabil cez kartu Charge myHyundai na LIDL nabíjačke na cca 80 percent. Do odchodu späť do Trnavy som batériu ešte vybil na 72 percent. Počítal som, že v Trnave budem mať približne 20 percent, možno niečo viac, no realita bola úplne iná, ako som už aj naznačil v teste. Štandardná trasa späť cez Zázrivú a po diaľnici od Žiliny znamenala spotrebu len 14,9 kWh / 100 km! V batérii mi preto nezostávali 20, ani 25 a ani 30 percent, ale dokonca až 35 percent.

Aj čísla vyššie jednoznačne dokazujú, že Hyundai IONIQ 6 sa podaril. Ide o veľmi dobre zvládnutý elektromobil, ktorý prekvapí dojazdom a poteší rýchlym nabíjaním. Konkurenciu v danej cenovej kategórii má a je ňou Tesla Model 3, ktorá ponúka približne rovnaké alebo veľmi podobné dojazdy a len mierne dlhšie časy nabíjania. Zároveň, Model 3 je o niečo menšie auto najmä priestorom vzadu.

Alternatívy v iných cenových kategóriách samozrejme tiež existujú, ale už nejde o konkurenciu. Pre zaujímavosť, ide napríklad o Mercedes-Benz EQS, EQE alebo Lucid Air, ktorý sa na Slovensku zatiaľ oficiálne nepredáva. Hyundai tak jednoznačne podchytil kategóriu, ktorá nie je veľmi zastúpená a zároveň neponúka priemer, ale veľmi dobre vybavený elektromobil, ktorý je nielen moderný, ale aj bežne použiteľný ako náhrada za vozidlo so spaľovacím motorom.