Starlinky majú obiehať aj pod 400 km. Zníži sa latencia, no pribudnú riziká

SpaceX pokračuje pri budovaní svojej satelitnej konštelácie ako nespútaný živel. V roku 2024 má na konte už 43 štartov rakiet Falcon 9 s družicami Starlink. Pri každom štarte bolo vynesených priemerne 22 satelitov Starlink v2-mini, takže za necelých šesť mesiacov ich SpaceX umiestnila na orbite takmer tisíc. Ťažký súper pre Project Kuiper od Amazonu a ďalších potenciálnych konkurentov.

V „tohtoročnej várke“ sa nachádza aj 64 satelitov podporujúcich komunikáciu Direct to Cell pre priame prepojenie mobilov. SpaceX túto službu testuje v USA s operátorom T-Mobile US a už na jeseň tohto roku chce spustiť jej komerčnú prevádzku.

SpaceX spustila prvú verejnú beta verziu svojej služby satelitného internetu v októbri 2020 a prvý milión používateľov dosiahol Starlink v decembri 2022. Odvtedy mu zákazníci pribúdajú rýchlejšie. Dva milióny používateľov mala sieť už o 9 mesiacov, v septembri 2023, a o ďalších 8 mesiacov, v máji 2024, SpaceX oslavovala tri milióny zákazníkov v 79 krajinách.

SpaceX už pri budovaní konštelácie Starlink vyniesla do vesmíru neuveriteľných 6 613 satelitov, z ktorých sa na orbite nachádza 6 159 a aktuálne ich je v aktívnej prevádzke 5 237.

Sieť je pritom stále vo výstavbe. Prvá fáza konštelácie má zahŕňať 4 408 satelitov, z ktorých je už na orbite 3 540 (80,3%) a zo 7 500 plánovaných družíc 2. fázy je funkčných vo vesmíre zatiaľ 2 545 (33,9%). Všetky tieto satelity sa pohybujú na dráhach s rôznym sklonom vo výškach od 525 km do 570 km. Celkovo je z cieľového počtu 11 908 satelitov 1. a 2. fázy funkčných na orbite 6 085 (51,1%) a v prevádzke takmer 44%.

Megalomanské plány Elona Muska však pri vízii cca 12 000 satelitov nekončia a sieť Starlink chce v budúcnosti rozpínať nielen počtom družíc, ale aj prienikom na oveľa nižšie obežné dráhy. Na ďalšie zníženie latencie pre Starlink plánuje majiteľ SpaceX Elon Musk vypustenie satelitov „novej generácie“, obiehajúcich bližšie k Zemi. SpaceX nedávno navrhla zníženie strednej latencie pre používateľov Starlink na 28 milisekúnd, ale pre ešte väčšie zníženie chce Musk fyzicky skrátiť komunikačnú vzdialenosť medzi satelitmi a Zemou.

„Aktuálne Starlinky sú na obežnej dráhe vo vzdialenosti 550 kilometrov. A ďalšia generácia bude na dráhach 350 km,“ povedal Musk v živom vysielaní záberov ako hrá hru Diablo IV cez Starlink.

„Rýchlosť svetla je jediná vec, ktorú nemôžeme prekonať,“ povedal Musk počas živého prenosu. „Takže cesta hore-dole, aby paket dorazil vesmírom zo Zeme k satelitu a potom späť, je v súčasnosti asi 8 milisekúnd. Takže nemôžete prekonať 8 milisekúnd. Budúce verzie Starlinku budú na nižších dráhach, takže to bude pravdepodobne bližšie k 5- alebo 6-milisekundovej latencii.“

Muskov cieľ je zníženie celkovej latencie Starlinku pre používateľov pod 20 milisekúnd, čím sa zlepší schopnosť systému hrať online hry a organizovať videokonferencie. „V budúcom roku alebo dvoch by sme mali byť schopní dostať latenciu Starlink pod 20 milisekúnd,“ dodal Elon Musk počas živého prenosu.

Americký telekomunikačný regulátor FCC však vyjadril obavy, pretože SpaceX chce na týchto nižších orbitálnych dráhach prevádzkovať až 19 440 satelitov.

V októbri 2023 spoločnosť predložila Medzinárodnej telekomunikačnej únii (ITU) žiadosť na prevádzkovanie 29 888 satelitov – z toho ohromujúcich 19 440 by obiehalo Zem vo vzdialenosti od 340 do 360 kilometrov. Nízka obežná dráha by okrem videostreamov a služieb náročných na QoS prospela aj komunikácii cez neupravené mobilné telefóny Direct to Cell.

Kým SpaceX vypustí budúce satelity Starlink, bude musieť získať, okrem iného, povolenie od FCC. O prevádzkovanie pripravovaných satelitov Starlink vo výške 340 až 360 kilometrov požiadala firma FCC vo februári a marci.

Kladné stanovisko však FCC zatiaľ nevydala. Naopak, naznačila rôzne obavy týkajúce sa vypustenia satelitnej flotily na nízkych obežných dráhach. Federálna komunikačná komisia požiadala o podrobnosti, ako chce SpaceX zabezpečiť, aby takéto satelity „neovplyvňovali prevádzku obývateľných vesmírnych staníc“. Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) obieha vo výške približne 420 kilometrov a čínska vesmírna stanica Tchien-kung má perigeum vo výške 390,7 km.

Ďalším problémom satelitov na nízkych dráhach LEO je optické znečistenie oblohy, ktoré už dnes kritizujú astronómovia. Bohužiaľ, bude to len horšie. A nielen vinou SpaceX, hoci tá na tom má „leví podiel“.

Okrem toho FCC žiada SpaceX o analýzu, či satelity na nižšej obežnej dráhe nemôžu spôsobiť rádiové rušenie s inými satelitmi. Komisia dala SpaceX na odpoveď lehotu do 8. júla.

SpaceX medzi výhodami novej konštelácie uvádza okrem nízkej latencie aj jednoduchšie vyraďovanie a deorbitáciu satelitov, po ktorej zhoria v atmosfére. Treba povedať, že na dráhe vo výške okolo 340 km by satelity bez motorických korekcií dráhy pravdepodobne nevydržali dlhé roky. Aj extrémne riedka atmosféra by ich po čase zrejme zbrzdila natoľko, že by klesli nižšie a časom zhoreli pri návrate na Zem.
Ak ich tam SpaceX vypustí tisíce, budeme zrejme o pár rokov vídať vesmírne divadlo pomerne často.