Solárna energetika dramaticky zlacňuje, za 10 rokov ceny klesli o vyše 80 %

Úvodom si povedzme, že strmý pokles cien fotovoltických panelov a batériových úložísk je fajn. Znižujú sa náklady na výrobu elektriny zo slnka a jej rozvoj nie je potrebné dotovať z vreciek daňových poplatníkov. Ani nízke ceny hardvéru a solárny boom však nezbavia drvivú väčšinu krajín energetickej závislosti od iných zdrojov. Dôvodov je viacero – od stabilizácie energetickej sústavy, po kvantitatívne potreby priemyslu a domácností v obdobiach s nízkym (na severnej pologuli október až február), alebo žiadnym slnečným svitom (v noci). Časť z toho by mohli vyriešiť gigantické úložiská energie (nielen batériové), ale nie všetko a nie hneď.

Berlínsky vedecký think-tank Mercator Research Institute on Global Commons and Climate Change (MCC) zverejnil v časopise Energy Research & Social Science novú štúdiu, v ktorej výskumníci porovnávali zodpovedajúce zistenia zo správ o inováciách so štandardnými modelovými scenármi. Štúdia sa zameriava na solárne a batériové skladovanie, ale výskumníci poznamenávajú, že veterná energia, tepelné čerpadlá a ďalšie čisté technológie tiež zaznamenávajú prudký pokles cien.

Analytici zistili, že cena solárnej energie klesla za posledné desaťročie o 87 % a batérie zlacneli o 85 %. Predpokladajú, že napriek pokračujúcemu využívaniu fosílnych palív a biomasy v blízkej budúcnosti čistá energia v konečnom dôsledku zmení pravidlá „energetickej hry“. V minulom roku dosiahol podiel elektriny zo slnka a vetra celosvetovo 12%, kým v roku 2021 to bolo 10%, tvrdí energetický think-tank Ember.

V celosvetovom meradle sa komerčne zvyšuje výroba solárnych komponentov a záložných batérií. Jedným z dôvodov (podľa niektorých vedcov diskutabilným) je úsilie obmedziť globálne otepľovanie výrazne pod 2 °C. V každom prípade rast hromadnej výroby spôsobuje prepad cien.

Vedúci autor štúdie Felix Creutzig z MCC dokonca tvrdí, že celú svetovú spotrebu energie v roku 2050 by mohli úplne a nákladovo efektívne pokryť solárne a iné obnoviteľné zdroje. Toto je mimoriadne optimistický scenár, ale ukazuje, že budúcnosť je otvorená.

Štúdia napríklad uvádza, že záložné batérie už stoja menej ako 100 dolárov za kilowatthodinu, čo je menej, ako sa pred dvoma rokmi predpovedalo na rok 2030. Autori zároveň tvrdia, že cena za batériové úložiská ďalej klesne zo súčasnej úrovne (100 %) na 28 % v roku 2030. Uvidíme, čo s cenami batérií narobí extrémny dopyt po lítiu a ďalších surovinách v súvislosti s boomom elektromobility.

Dobré je však byť optimistami, aj keď sa hovorí, že pesimista je len dobre informovaný bývalý optimista. V MCC  však optimisti sú a v roku 2050 očakávajú, že sa celosvetovo vyrobí 63 000 terawatthodín (TWh) elektriny zo soláru. To je dvakrát toľko, ako dnes dodáva uhlie.

Výskumníci však poukazujú na to, že uhlie je stále v hre, pretože vlády nechcú ohrozovať pracovné miesta a daňové platby. Politické obmedzenia, alebo finančná likvidita ich nútia investovať do ťažby a spaľovania uhlia, aj keď obnoviteľné zdroje často vychádzajú lacnejšie. Príkladom môže byť napríklad Poľsko, ale aj tu už plánujú prvú jadrovú elektráreň.

Keďže štúdia pochádza od nemeckých autorov, je pomerne pochopiteľné, že sa nezaoberá vplyvom a prínosmi jadrovej energetiky na znižovanie emisií skleníkových plynov. Táto téma v Nemecku nie je „cool“, keďže tam politici odstavili všetky jadrové elektrárne. Zmysel takéhoto rozhodnutia nebudeme príliš komentovať, isté je len to, že životnému prostrediu neprospelo. Našťastie, mnoho iných krajín, vrátane Francúzska, Spojeného kráľovstva, Maďarska, Slovenska a najnovšie aj Poľska, to vidí inak. Jadrová energia je považovaná za spoľahlivý zdroj, ktorý dokáže zásobovať elektrinou distribučné siete celoročne, vo dne, aj v noci.