Nemecko bez jadrových elektrární: Dobré úmysly môžu mať nepríjemné následky

K Rakúsku, kde je boj proti jadrovej energetike súčasťou „ekologického folklóru“, sa pridáva aj Nemecko. To postupne vyraďovalo z prevádzky svoje plne funkčné jadrové elektrárne na základe politickej dohody z éry kancelárky Angely Merkelovej. K rozhodnutiu viedli obavy o jadrovú bezpečnosť po katastrofe v jadrovej elektrárni v japonskej Fukušime v roku 2011.

Pripomeňme si, že k úniku radiácie vo Fukušime došlo 11. marca 2011 po extrémne silnom zemetrasení (najsilnejšom v dejinách Japonska) a následných vlnách cunami. Voda zaplavila aj elektráreň Fukušima I a vyradila z prevádzky jej systémy chladenia a zabezpečenia. Napriek snahe záchranárov chladiť reaktory morskou vodou došlo k ich prehriatiu a výbuchu nahromadeného vodíka v troch reaktoroch. Následný únik radiácie do mora, aj do ovzdušia predstavoval druhú najvážnejšiu jadrovú haváriu od černobyľskej v roku 1986.

Nehoda vo Fukušime vyvolala vlnu reakcií po celom svete. Ich spektrum siahalo od antinukleárnej hystérie, až po sprísnenie bezpečnostných opatrení pri existujúcich, aj novobudovaných jadrových blokoch. Tie sa určite podpísali aj pod meškanie a predraženie dokončenia 3. bloku jadrovej elektrárne Mochovce u nás.

Japonsko v dôsledku obáv po havárii koncom roka 2013 prechodne odstavilo všetky jadrové reaktory. Keďže je však tamojšia energetika na jadro vo veľkej miere odkázaná, neskôr sa k výrobe elektriny z jadra vrátilo. Nakoniec sa ukázalo, že rozsah katastrofy zďaleka nebol taký dramatický, ako v Černobyle.

Pred 10. výročím havárie vypracoval Vedecký výbor OSN pre účinky atómového žiarenia (UNSCEAR) správu, podľa ktorej havária v elektrárni Fukušima nezvýšila riziko vzniku rakoviny nad normál. Priamo pri havárii neboli žiadne obete na životoch, počas masívnej evakuácie pred rádioaktívnym zamorením však paradoxne zahynuli stovky ľudí.

Japonsko, ktoré bolo jadrovou katastrofou postihnuté bezprostredne, sa k využívaniu atómových elektrární vrátilo. Nemecko však na odstavení svojich reaktorov trvá, napriek nesúhlasu časti verejnosti, aj odborníkov.

Všetky nemecké jadrové elektrárne mali byť odstavené už do konca roka 2022, opäť však zaúradoval strach, hoci teraz iného druhu. Kvôli obavám z nedostatku zemného plynu a jeho vysokým cenám kvôli protiruským sankciám, a kvôli obmedzeniu dodávok, ktoré „poistilo“ aj vyhodenie podmorských plynovodov Nordstream, boli posledné tri jadrové elektrárne ponechané v prevádzke do 15. apríla 2023. Hoci opäť zaznievajú hlasy, že by sa zostávajúce atómky mali ponechať v prevádzke až do ukončenia energetickej krízy, sobota 15. apríla bude podľa nemeckej vlády znamenať ich definitívny koniec.

Nemecká ministerka životného prostredia Steffi Lemkeová je presvedčená, že „Nemecko po odstavení trojice jadrových elektrární vstúpi do novej éry.“ S tým treba rozhodne súhlasiť. Akurát je pravdepodobné, že to nebudú tak úplne „zlaté časy“.

Jadrová elektráreň Neckarwestheim 2

Posledné tri jadrové elektrárne v Nemecku – Isar 2 (Bavorsko), Emsland (Dolné Sasko) a Neckarwestheim 2 (Bádensko-Württembersko) zaisťujú len 6% výroby elektriny, ale napriek tomu znamenajú dôležitý stabilizačný prvok tamojšej energetickej sústavy.

Hoci Nemci už dlho podporujú výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov, najmä zo slnka a vetra, tieto zdroje pokrývajú podľa expertov len zhruba 46 % tamojšej spotreby. Zvyšok sa musí doplniť z tepelných elektrární spaľujúcich uhlie a plyn, alebo dovozom.

Prvá alternatíva má málo spoločného s krédom „Zeleného údelu EÚ“ a v podstate sa to týka aj dovozu, pokiaľ je dovážaná elektrina vyrábaná z iných, ako obnoviteľných zdrojov, alebo jadra.

Aký bude teda hlavný „benefit“ odstávky nemeckých jadrových elektrární? Bude ním zdražovanie elektrickej energie s priamou väzbou na priemyselnú produkciu a tým aj cenovú úroveň vo viacerých krajinách EÚ. A ďalším dôsledkom bude nielen zvýšenie emisií skleníkových plynov v Európe, ale aj ďalšie znečisťovanie ovzdušia, ktoré prináša spaľovanie energetického uhlia a v menšej miere aj zemného plynu.