Pozrite si
V ten istý deň (16. decembra 2024), keď Čína vypustila prvú desiatku satelitov svojej megakonštelácie Guowang, Európska komisia podpísala s konzorciom SpaceRISE koncesnú zmluvu na multiorbitálnu konšteláciu 290 satelitov IRIS² (Infrastructure for Resilience, Interconnectivity and Security by Satellite). Zmluva v hodnote 10,6 miliardy eur je najambicióznejším vesmírnym programom EÚ za posledné desaťročie. Sieť je údajne navrhnutá tak, aby konkurovala sieti Starlink spoločnosti SpaceX – tak to opakovane tvrdia marketingové prehlásenia na stránkach EK, aj v médiách, pričom ide o holý nezmysel. (Starlink má už dávnejšie globálne pokrytie a robustnú konektivitu dnes zaisťuje takmer 7 000 satelitov na obežnej dráhe, pričom neustále pribúdajú stovky ďalších.)
Obsah pokračuje pod reklamou
Zmluva so SpaceRISE má trvať 12 rokov a prvé spustenie siete sa očakáva v roku 2029. Satelitná sieť IRIS² má zabezpečiť suverenitu a autonómiu EÚ znížením závislosti od tretích krajín. Má nadviazať na program GOVSATCOM (Governmental Satellite Communications) poskytujúci zabezpečené satelitné spojenie pre vlády členských krajín Únie. IRIS² má zaistiť infraštruktúru a poskytovanie zabezpečených telekomunikačných služieb pre vlády EÚ v kritických scenároch, keď sú pozemné siete narušené, alebo nikdy neexistovali. To je situácia napríklad v niektorých arktických oblastiach Európy.
Hoci väčšina pracovnej kapacity satelitov sa využije na poskytovanie komerčných širokopásmových služieb, významná časť je venovaná bezpečnosti a krízovému manažmentu. Väčšina satelitov je plánovaná na nízku obežnú dráhu Zeme (LEO), ale niektoré budú aj na strednej obežnej dráhe (MEO). Odtiaľ dosiahnu väčšie pokrytie, ale zároveň horšiu latenciu dátových prenosov.
Z 10,6 miliardy EUR pochádza 6 miliárd EUR z EÚ, zatiaľ čo ESA vynakladá viac ako 550 miliónov EUR. Zvyšné 4 miliardy EUR budú pochádzať zo súkromného sektora.
ESA spolupracuje s Európskou komisiou prostredníctvom priemyselného konzorcia SpaceRISE vedeného európskymi satelitnými operátormi SES, Eutelsat a Hispasat. Medzi kľúčových partnerov patria Thales Alenia Space, OHB, Airbus Defence and Space, Telespazio, Deutsche Telekom, Orange, Hisdesat a Thales SIX. Konštelácia IRIS² má byť verejno-súkromným partnerstvom (PPP), pričom do projektu budú investovať aj vesmírne spoločnosti a následne budú zarábať na predaji komunikačných služieb.
Keďže plná prevádzka IRIS² je vzdialená niekoľko rokov – podobne ako projekty iných satelitných megakonštelácií, s výnimkou OneWeb – Starlink bude pravdepodobne dominovať súčasnému trhu satelitného internetu. Nedávno SpaceX dokončila prvú konšteláciu satelitov Starlink s funkciou Direct to Cell (D2C) s priamym spojením buniek pozemných mobilných sietí, ktorá umožní používanie bežných mobilných telefónov aj v odľahlých oblastiach bez terestriálneho pokrytia. V prvej fáze bude služba dostupná v podobe SMS na území USA cez operátora T-Mobile USA. V roku 2025 majú byť sprístupnené hlasové služby, aj dátové prenosy cez technológiu LTE (4G).
Satelity IRIS² majú vynášať európske rakety, čo môže byť „trochu“ problém. EÚ nemá opakovane použiteľnú raketu ako Falcon 9 od SpaceX a nová európska raketa Ariane 6 má meškanie. Z tohto dôvodu musela SpaceX s nosičom Falcon 9 pomáhať aj pri dobudovaní konštelácie OneWeb, alebo pri vynášaní najnovších navigačných satelitov Galileo.
Prvý testovací let rakety Ariane 6 sa uskutočnil 9. júla 2024 z kozmodrómu vo Francúzskej Guyane. Štart prebehol v poriadku a podarilo sa vypustiť aj deväť malých družíc typu CubeSat. Jednou z nich bola aj slovenská družica GRBBeta spoločnosti Spacemanic.
Plánovaný deorbitačný zážih druhého stupňa rakety a vypustenie návratových puzdier však nebolo zrealizované pre problém s jednou z napájacích jednotiek. Spoločnosť ArianeGroup, výrobca rakety, v novembri 2024 oznámila, že dokončila analýzu dát zhromaždených pri testovacom lete a pripravuje prvý komerčný let Ariane 6, ktorý sa má uskutočniť v polovici februára 2025. Či budú na palube aj prvé satelity pre IRIS², zatiaľ nie je jasné.
Zdroj