Úspešný štart Ariane 6! Do vesmíru vyniesla aj 4. slovenskú družicu GRBBeta

Veľká vec pre európsku kozmonautiku sa podarila. Včera sa uskutočnil dlho očakávaný štart nosnej rakety Ariane 6. Nová raketa spoločnosti ArianeGroup vyvinutá pre Európsku kozmickú agentúru (ESA) štartovala 9. júla o 21:01 SELČ z Európskeho kozmodrómu v Kourou vo Francúzskej Guyane. Náklad rakety tvorilo niekoľko malých satelitov, vrátane 4. slovenskej družice GRBBeta.

Ariane 6 nahradí predošlý úspešný model rakety Ariane 5. Oproti staršiemu typu má byť o polovicu lacnejšia a umožní dvakrát vyššiu kadenciu štartov. Ide o stredne ťažký nosič porovnateľný s raketou Atlas V alebo, vo verzii Ariane 64, s nosičom Falcon Heavy od SpaceX. Práve SpaceX pomohla svojimi raketami Falcon 9 preklenúť meškanie Ariane 6 pri vynášaní kozmických nákladov. Prvý skúšobný let novej európskej rakety bol pôvodne plánovaný na rok 2020 a niekoľkokrát odložený.

Ariane 6 má dva raketové stupne, oba poháňané motormi na kvapalný vodík a kvapalný kyslík. Prvý stupeň je vybavený vylepšenou verziou motora Vulcain, ktorý je prevzatý z Ariane 5 a posilňujú ho bočné boostery P120 na tuhé palivo. Druhý stupeň má novo navrhnutý motor Vinci, ktorý má byť schopný dopraviť náklad na rôzne obežné dráhy v rámci jedného letu.

Raketa Ariane 6 bude mať dva varianty. Ariane 62, ktorá štartovala včera, má dva boostery P120 a disponuje nosnosťou do 4,5 t na prechodovú dráhu ku geostacionárnej (GTO), alebo 10,35 t na nízku obežnú dráhu (LEO). Verzia Ariane 64 má štyri boostery P120 a určená je hlavne pre komerčné misie. Tento silnejší variant vynesie až 11,5 t na GTO a 21,5 t na LEO.

Zvažuje sa tiež vylepšenie Block 2, ktoré by malo priniesť zdokonalenie boosterov P120 a motorov Vinci, čo zvýši nosnosť na LEO o ďalšie 3 tony. Tu poznamenajme, že prirovnávanie nosnosti Ariane 6 k Falconu Heavy je „trochu“ prehnané. Falcon Heavy má nosnosť na LEO až 64 ton, čo verzia Ariane 64 zvládne na 3x.

Užitočný náklad prvého letu Ariane 6

Na vývoji rakety sa podieľala aj česká firma Aerotech Czech, ktorá vyrába súčasti palivového systému rakety. Celkové náklady na vývoj rakety Ariane 6 dosiahli asi 3,9 mld. eur, ale priniesli zaslúžené ovocie. Ariane 6 otvára novú kapitolu európskej kozmonautiky.

Pre nás bol však premiérový štart rakety zaujímavý aj preto, že vyniesol na orbitu ďalší slovenský satelit. Štvrtá slovenská družica GRBBeta je nasledovníkom v poradí 2. slovenskej družice GRBAlpha, ktorá zaznamenala gama záblesky z hlbokého vesmíru (skratka GRB znamená Gamma Ray Bursts) a funguje dodnes.
Hlavnou úlohou misie GRBBeta podľa projektu je overenie technológií pre budúcu konšteláciu nanosatelitov CAMELOT, ktorá bude slúžiť pre zaznamenávanie a presné určovanie polohy gama zábleskov. Okrem vedeckých aktivít bude slovenská družica poskytovať aj služby rádioamatérom.

Družica GRBBeta

Družica typu CubeSat veľkosti 2U z dielne slovenskej spoločnosti Spacemanic má rozmery bez rozvinutých antén 10 x 10 x 22,7 centimetra. Maximálna hmotnosť podľa štandardu pre 2U je 2,66 kilogramu. Podľa Jakuba Kapuša, šéfa spoločnosti Spacemanic, je GRBBeta kolaboratívny projekt, ktorý zahŕňa rôzne technologické inovácie od rôznych partnerov.

GRBBeta vznikla za finančnej podpory Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky. Nositeľom projektu je Letecká fakulta Technickej univerzity v Košiciach (LF TUKE) a na projekte spolupracujú partneri z rôznych zahraničných inštitúcií.

Hlavným vedeckým experimentom cubesatu je GRB detektor gama zábleskov, ktorého srdcom je scintilátor, plochý cézium jodidový kryštál s rozmermi 75 × 75 × 5 mm, emitujúci pri zásahu fotónom gama fotóny viditeľného svetla. Tie sú následne detegované kremíkovými fotonásobičmi a ďalej spracované.

Sekundárnym vedeckým nákladom je miniatúrna kamera LuvCAM citlivá v ultrafialovej časti svetelného spektra. Pôjde o technologický demonštrátor a najmenšiu astrofyzikálnu kameru vo vesmíre. Výsledky meraní degradácie snímacieho čipu v kozmickom priestore budú slúžiť pre budúce pripravované misie zamerané na pozorovania v UV oblasti, napríklad pre misiu QUVIK. Prípravu experimentu má na starosti tím z University of Toronto, Dunlap Institute for Astronomy & Astrophysics v spolupráci s Hvězdárnou a planetáriom Brno.

Priebeh prvého štartu Ariane 6, ale aj zaujímavé informácie o družici GRBBeta si môžete pozrieť v slovensky komentovanom videu na kanáli Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity: