Satelitná sieť IRIS² ako odpoveď EÚ na Starlink? To asi sotva

Európska únia vybuduje satelitný systém bezpečného pripojenia premenovaného na IRIS² (Infrastructure for Resilience, Interconnectivity and Security by Satellite). Ambiciózny plán ráta s rozmiestnením konštelácie telekomunikačných satelitov vo vlastníctve EÚ do roku 2027. Po európskom systéme satelitnej navigácie Galileo a satelitoch Copernicus na pozorovanie Zeme bude IRIS² tretím hlavným satelitným programom Európskej únie.

Paradoxne, Spojené kráľovstvo je na tom po odchode z EÚ lepšie, pretože sa môže spoliehať na satelitnú konšteláciu OneWeb, ktorá je pred dokončením. Pôvodne súkromnú spoločnosť OneWeb odkúpila v konkurznom konaní vláda Spojeného kráľovstva a spoluvlastníkom je aj indická spoločnosť Bharti Global. Po začatí rusko-ukrajinského konfliktu, keď Rusko uvalilo sankcie na vynášanie satelitov OneWeb pomocou nosičov Sojuz, poskytla pomocnú ruku SpaceX, ktorá je zároveň konkurenčným satelitným operátorom.

Satelitná sieť IRIS² má zabezpečiť suverenitu a autonómiu EÚ znížením závislosti od tretích krajín. Má nadviazať na program GOVSATCOM (Governmental Satellite Communications) poskytujúci zabezpečené satelitné spojenie pre vlády členských krajín Únie.

Podobné ciele bude mať aj sieť IRIS², ktorá má zaistiť infraštruktúru a poskytovanie zabezpečených telekomunikačných služieb pre vlády EÚ v kritických scenároch, keď sú pozemné siete narušené, alebo dokonca nikdy neexistovali. To je situácia napríklad v arktických oblastiach Európy.

Nové európske satelity majú byť tiež odpoveďou EÚ na satelitný projekt Starlink, ktorý buduje a až aj úspešne prevádzkuje SpaceX, s cieľom poskytovať internetové služby prostredníctvom veľkej satelitnej siete ľuďom žijúcim v odľahlých oblastiach. Pokrývať signálom má Európu, ale aj celú Afriku.

Tu treba konštatovať, že veľkosť je v tomto prípade veľmi relatívny pojem a porovnávať IRIS² so súčasnou, nie to ešte finálnou konšteláciou Starlink je dosť úsmevné.

Program síce dostane od EÚ ambiciózny rozpočet (2,4 miliardy EUR), ktorý bude doplnený o príspevky členských štátov prostredníctvom Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a súkromné príspevky, ale finančná infúzia samotná na vybudovanie satelitnej siete nestačí. Spomeňme si na problémy pri budovaní navigačnej siete Galileo a to je konštelácia, ktorá má aktuálne 26 satelitov.

Multiorbitálna konštelácia IRIS² bude kombinovať satelity na nízkej severojužnej obežnej dráhe (LEO), na geostacionárnej (GEO) a strednej obežnej dráhe (MEO). Poskytovať bude v členských štátoch EÚ širokopásmové pripojenie pre občanov, súkromné spoločnosti aj vládne orgány. Budovanie satelitnej siete „môže zahŕňať“ vypustenie až 170 satelitov LEO v rokoch 2025 až 2027.

Ale vráťme sa k porovnaniu so sieťou Starlink. Tá má momentálne viac ako 3017 aktívnych družíc na obežnej dráhe Zeme (stav k decembru 2022). Tento rok sa uskutočnilo šesť ďalších štartov Falcon 9 s nákladom satelitov Starlink, čo znamená prírastok ďalších minimálne 300 družíc.

Celkovo má mať sieť Starlink po dokončení v roku 2027 až okolo 12 000 satelitov. Netreba pripomínať, že od výšky a počtu satelitov závisí dátová priepustnosť a latencia rádiových sietí. Takže nie, IRIS², OneWeb, Iridium NEXT, ani Project Kuiper od Amazonu, či ďalšie satelitné konštelácie, nebudú pre Starlink veľkou výzvou.

Vyjadrenia na adresu SpaceX boli zrejme reakciou na nedávne zablokovanie využívania Starlinku na riadenie dronov ukrajinskou armádou.

Europoslanec Christophe Grudler (Mouvement Démocrate, Francúzsko), spravodajca pre program bezpečného pripojenia EÚ, vyhlásil: „Vo vojne Ukrajina potrebovala satelitné telekomunikácie, ale EÚ nemala čo ponúknuť. Ukrajina by sa pri obrane svojho ľudu nemala spoliehať na rozmary Elona Muska. S IRIS² bude mať EÚ svoju vlastnú telekomunikačnú konšteláciu, ktorá bude schopná ponúknuť bezpečnú komunikáciu európskym vládam a spojencom.“

Nuž, nebude to tak skoro. Ale v konečnom dôsledku je dobré, ak bude mať EÚ vlastný telekomunikačný satelitný systém. Konkurencia a diverzifikácia možností prináša (nielen) v telekomunikačnej branži len pozitíva.