Európska kozmická agentúra sa pri projektoch kozmického výskumu čoraz viac spolieha na vlastné sily, aj keď bez medzinárodnej kooperácie to často nejde. Tak tomu bolo aj pri štarte prvej družice z Európskeho programu pozorovania Zeme Copernicus.
Kozmická loď Sojuz s družicou Sentinel – 1A štartuje z kozmodrómu v Kurou.
Družicu Sentinel 1A vyniesla na obežnú dráhu z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane ruská raketa Sojuz. Štart prebehol podľa plánu 3. apríla o 23:02 (SELČ) a satelit s hmotnosťou 2,3 tony úspešne dosiahol obežnú dráhu vo výške 693 km. Všetko zatiaľ prebieha podľa plánu a satelit už úspešne rozvinul aj dve 10m dlhé „krídla“ s fotovoltickými panelmi. Kľúčovou pre pozorovanie je 12 m dlhá anténa radaru. Sentinel (Ochranca) je súčasťou projektu environmentálnych družíc, ktoré budú okrem iného súčasťou systému varovania pred živelnými pohromami.
Satelit Sentinel – 1A je prvým z radu environmentálnych družíc , ktoré sú súčasťou rozsiahleho európskeho programu na výskum podmienok životného prostredia, poľnohospodárstva, či včasného varovania pred výkyvmi prírody Copernicus. Jeho činnosť nadviaže na misiu satelitu Envisat, ktorého činnosť skončila v roku 2012 a odvtedy nemala Únia k dispozícii dáta z vlastných zdrojov.
Sentinel – 1A s rozvinutými solárnymi panelmi a anténou radaru.
Sentinel – 1A dostane na budúci rok dvojičku Sentinel 1B a spolu budú získavať radarové snímky povrchu (nezávisle na počasí a dennej, či nočnej dobe) v pásme C s rozlíšením 5 až 40 metrov. Pomocou ďalších prístrojov a spracovania signálov však bude rozlíšenie podstatne vyššie.
Celý program Sentinel bude tvoriť šesť typov satelitov. Sentinel 1 bude mapovať oceány aj pevninu (vrátane pobreží, morského ľadu a polárnych oblastí), Sentinel 2 sa zameria na pevniny, Sentinel 3 so Sentinel-om 6 sú určené na monitoring vodných plôch a Sentinel 4 a 5 sa sústredia na monitorovanie atmosféry, predovšetkým z hľadiska znečistenia.
EÚ do programu Copernicus v posledných rokoch investovala 1,2 miliardy eur a na roky 2014 – 2020 je na program určených ďalších asi 3,8 miliardy eur. Dáta však majú byť pre európske inštitúcie zadarmo, čo prispeje k zvýšeniu rentability tých organizácií, ktoré takéto údaje potrebujú a v súčasnosti sú nútené ich draho nakupovať zo zahraničia. Nehovoriac o ťažko vyčísliteľných prínosoch pri eliminácii škôd a rizík v prípade živelných pohrôm, akými sú napríklad povodne, alebo veterné smršte a podobne.
Zdroj: Gizmag, blog.kosmonautix.cz
Foto: Copernicus, ESA