Pozrite si
Satelity, medziplanetárne sondy, navigačný systém Galileo, či najnovšie JWST (Vesmírny teleskop Jamesa Webba) – Európska vesmírna agentúra ESA má na konte dlhý rad úspechov vo výskume vesmíru, vrátane pilotovaných kozmických letov. Európski kozmonauti sa však doteraz vždy museli spoliehať na kozmické lode, či raketoplány NASA, SpaceX, alebo Roskosmos.
Hoci ESA má k dispozícii aurópske nosiče, kozmické lode zatiaľ chýbajú, a tak viac ako štyri desiatky európskych astronautov cestovalo na obežnú dráhu v dopravných prostriedkoch iných agentúr. To by sa však malo zmeniť.
Európska vesmírna agentúra usporiadala 16. februára vo francúzskom Toulouse európsky vesmírny samit, kde vedúci predstavitelia ESA a členských štátov EÚ diskutovali o súčasnosti a budúcnosti európskych vesmírnych letov. Z diskusie vyplýva zámer dostať Európu do pozície svetového lídra vo výskume vesmíru.
ESA má dnes silnú pozíciu v robotickom výskume vesmíru (už v roku 2022 má v rámci misie ExoMars štartovať marsovský rover Rosalind Franklin) a v raketovej technike. Lídri sa však na samite zhodli, že v európskom vesmírnom priemysle stále existuje veľký nevyužitý potenciál.
Cieľom je súťažiť bok po boku s USA, Ruskom a Čínou na všetkých frontoch – vrátane vytvorenia vlastného programu pilotovaných vesmírnych letov.
Európska asociácia vesmírnych výskumníkov (ASE), ktorá zastupuje viac ako 45 európskych astronautov, ktorí leteli do vesmíru od roku 1978 – vrátane niekoľkých astronautov ESA, ktorí naposledy leteli na Medzinárodnú vesmírnu stanicu na palube lode Crew Dragon SpaceX, zverejnila „MANIFEST EURÓPSKYCH ASTRONAUTOV PRI PRÍLEŽITOSTI EURÓPSKEHO VESMÍRNEHO SUMMITU“.
Vyjadrila v ňom podporu pre vesmírne lety s ľudskou posádkou a povzbudila ESA, aby ďalej rozvíjala program, ktorý by umožnil lety vlastných astronautov.
„Ako európski astronauti veľmi dobre vieme, že prieskum vesmíru je náročný. Vieme však aj to, že Európa má to, čo potrebuje: schopnosti a ambície,“ uvádzajú astronauti vo svojom manifeste.
To, čo medzinárodnú agentúru znevýhodňuje oproti národným agentúram ako NASA, Roskosmos, japonská JAXA, alebo čínska CNSA, nehovoriac o súkromných spoločnostiach na čele so SpaceX, je komplikovaný manažment a neefektívne rozhodovanie.
Výstupom z aktuálneho samitu v Toulouse nie je žiadny konkrétny plán, ale „vytvorenie poradnej skupiny, ktorá má ďalej preskúmať možnosti ďalšieho rozvoja“. ESA má podať správu o svojich zisteniach na ďalšom zasadnutí Rady ministrov ESA v novembri 2022. Všetko tak trvá „nádherne dlho“ a vzniká pomaly, prípadne občas aj zaniká.
Príkladom je vývoj európského raketoplánu Hermes. ktorý mal byť do vesmíru vynášaný raketou Ariane 5 a mal zásobovať európsku vesmírnu stanicu Columbus. Nič z toho sa však nezrealizovalo.
Projekt Hermes, ktorý začal vznikať v 80-tych rokoch minulého storočia bol v roku 1989 pozastavený a v roku 1997 definitívne zrušený a stanica sa kvôli príliš vysokým nákladom taktiež stala pre ESA priveľkým sústom.
Jej odkaz však žije v rovnomennom module Columbus, ktorý je jedným z príspevkov ESA na Medzinárodnej stanici ISS.
Popri rozhovoroch o pilotovaných letoch vznikli na samite ESA aj ďalšie tri iniciatívy a ciele – „Priestor pre zelenú budúcnosť“ (využitie satelitného monitorovania s cieľom zmierniť zmenu klímy), „Rýchla a odolná krízová reakcia“ (zameraná na lepšie využitie vesmírnych dát, kognitívneho cloud computingu a inteligentného prepojenie vo vesmíre) a „Ochrana vesmírnych aktív“ na predchádzanie poškodenia európskej vesmírnej infraštruktúry.
Zdroj