Reklama

Prečo sa elektromobil po 80 % nabíja tak pomaly? Čo sa deje v batérii?

Zdroj | Porsche
Števo Porubský
Zdroj | Porsche
Zdroj | Porsche

Pripojíte elektromobil k ultrarýchlej nabíjačke, výkon vyskočí na 150 či dokonca 250 či 300 kW a batéria sa nabíja prekvapivo rýchlo. Lenže potom sa niečo zmení.

Pri približne 80 % začne nabíjací výkon výrazne klesať a posledných 20 % kapacity môže trvať takmer rovnako dlho, ak nie ešte dlhšie, ako predchádzajúcich 70 %. Prečo?

Nie je to chyba nabíjačky, poškodená batéria ani snaha automobiliek prinútiť vás nabíjať častejšie. Elektromobil tým chráni svoje batériové články pred poškodením. Dôvod sa ukrýva v chemických procesoch, ktoré prebiehajú vo vnútri batérie, a v spôsobe, akým výrobcovia riadia nabíjací prúd.

Obsah pokračuje pod reklamou

Práve preto pri elektromobiloch tak často vidíte údaj o čase nabíjania z 10 na 80 %, ale len málokedy z 0 na 100 %. A čo je najzaujímavejšie? V skutočnosti ani spomínaných 80 % nepredstavuje univerzálnu hranicu pre všetky elektromobily.

Batéria nie je nádrž

Aby sme pochopili spomaľovanie nabíjania, musíme vedieť, čo sa odohráva vo vnútri lítium-iónových batérií. To sú dnes tie, ktoré nájdete v 99,99 % elektromobilov.

Batérie pozostávajú z kladnej elektródy, teda katódy, zápornej elektródy označovanej ako anóda a elektrolytu, ktorý umožňuje pohyb lítiových iónov medzi elektródami. Medzi elektródami sa tiež nachádza aj separátor, ktorý bráni ich priamemu elektrickému kontaktu.

Pri nabíjaní sa lítiové ióny presúvajú z katódy cez elektrolyt do anódy. Tá pri väčšine súčasných elektromobilov obsahuje grafit, prípadne grafit doplnený kremíkom. Ióny sa ukladajú do štruktúry anódy, zatiaľ čo elektróny prichádzajú vonkajším elektrickým obvodom. Pri jazde prebieha opačný proces a batéria dodáva energiu elektromotoru.

Keď je batéria menej nabitá, dokáže za vhodných podmienok prijímať vysoký nabíjací prúd. S rastúcim stavom nabitia sa však menia elektrochemické pomery v článkoch. Do grafitovej anódy pribúda lítium, znižuje sa množstvo dostupných miest na jeho ďalšie ukladanie a rastie riziko nežiaducich reakcií pri príliš vysokom prúde.

Nabíjanie preto nemôžete zrýchľovať donekonečna jednoduchým zvyšovaním výkonu nabíjacej stanice.

Prečo elektromobil postupne znižuje nabíjací výkon?

Lítium-iónové batérie využívajú princíp nabíjania CC/CV, teda Constant Current a Constant Voltage. V preklade ide o fázu konštantného prúdu a fázu konštantného napätia. Počas prvej fázy dokáže batéria prijímať vysoký prúd a napätie článkov postupne rastie. Keď ale článok dosiahne stanovený napäťový limit, nabíjací systém už nemôže ďalej zvyšovať jeho napätie. Musí preto obmedzovať prúd, aby batériu bezpečne dobil bez prekročenia povolených hodnôt. Práve v tejto druhej fáze sa nabíjanie spomaľuje čoraz výraznejšie.

Moderné elektromobily pritom nepoužívajú iba dve jednoducho oddelené fázy. Ich systém riadenia batérie, známy ako BMS (Battery Management System), priebežne upravuje požadovaný nabíjací prúd podľa stavu nabitia, napätia jednotlivých článkov, teploty, stavu batérie a ďalších prevádzkových podmienok. Premenných je požehnane.

A aj preto na nabíjacej krivke môžete často vidieť niekoľko menších poklesov výkonu ešte pred dosiahnutím 80 %. Z fyzikálneho hľadiska pritom platí jednoduchý vzťah. Elektrický výkon predstavuje napätie x prúd. Ak batéria pri napätí 400 V prijíma 250 A prúd, nabíjací výkon dosahuje 100 kW (400 x 250 = 100 000 W = 100 kW). Keď systém pri rovnakom napätí zníži prúd na 50 A, výkon klesne na 20 kW. Ani 350 kW nabíjačka tak nepomôže, ak vozidlo v danom okamihu dovolí prijímať iba 20 kW.

Obsah pokračuje pod reklamou

Čo by sa stalo, keby elektromobil nespomalil?

Výrazným problémom pri príliš agresívnom nabíjaní je jav nazývaný lithium plating, teda usadzovanie kovového lítia na povrchu anódy. Ak sa lítiové ióny nestíhajú dostatočne rýchlo ukladať do grafitovej štruktúry, môžu sa namiesto toho premieňať na kovové lítium a hromadiť na jej povrchu.

Takéto usadeniny môžu spôsobovať trvalú stratu časti využiteľného lítia, urýchľovať degradáciu článkov a znižovať ich kapacitu. V závažných prípadoch môže nežiaduci rast kovového lítia ohroziť aj bezpečnosť článku vrátane rizika vnútorného skratu.

Riziko výraznejšie rastie pri kombinácii vysokého nabíjacieho prúdu, nízkej teploty a nevhodného stavu nabitia. Potvrdzuje to aj výskum z roku 2025, ktorý skúmal elektrochemické procesy na grafitových anódach.

To však neznamená, že pri každom nabíjaní nad 80 % vznikajú usadeniny kovového lítia. Práve systém BMS sa snaží takýmto situáciám predchádzať. Nabíjací výkon preto systém obmedzuje ešte pred prekročením bezpečných prevádzkových hraníc. Zároveň musí zabrániť prekročeniu maximálneho napätia článkov a nadmernému tepelnému zaťaženiu. Batériu teda môžete pokojne nabíjať na 100 %, ale systém vám pri vyššom stave nabitia nedovolí využívať rovnaký výkon ako na začiatku nabíjania. Logicky.

Prečo práve 80 %?

Hranica 80 % nevznikla náhodou, ale nie je ani presne stanoveným fyzikálnym limitom každej batérie. Vodiči sa s ňou stretávajú najmä preto, že pri mnohých elektromobiloch sa približne po tomto čísle výraznejšie prejavuje pokles nabíjacieho výkonu. Niektoré modely však spomaľujú už pri 50 či 60 %, iné si dokážu udržiavať pomerne vysoký výkon aj nad 80 %.

Rozhoduje konštrukcia článkov, ich chemické zloženie, kapacita akumulátora, chladenie, napäťová architektúra aj softvér. Pri porovnávaní elektromobilov nestačí sledovať iba maximálny nabíjací výkon. Oveľa viac vám prezradí priemerný výkon počas celého nabíjania a jeho priebeh, teda nabíjacia krivka. Podobný záver priniesli aj testy nemeckého autoklubu ADAC, ktorým sme sa podrobne venovali.

Prečo doma nevidíme také spomalenie?

Tu je dôležitý rozdiel medzi nabíjaním striedavým (AC) a jednosmerným prúdom (DC). Pri domácom nabíjaní z bežnej zásuvky alebo domácej nabíjacej stanice dodávate do vozidla striedavý prúd. Palubná nabíjačka ho následne premieňa na jednosmerný prúd, ktorý potrebuje batéria.

Väčšina elektromobilov využíva pri AC nabíjaní výkon približne 7,4 alebo 11 kW, niektoré podporujú aj 22 kW. Skutočný výkon závisí od vozidla, elektrickej prípojky a „nabíjačky“.

Vo finále ale pri takto nízkych výkonoch nedosahuje batéria rovnaké prúdové zaťaženie ako pri DC nabíjaní výkonom 150 či 250 kW. Preto dokáže často prijímať takmer konštantný výkon počas celého nabíjania.

Aj pri AC nabíjaní však musí BMS kontrolovať napätie článkov a ku koncu môže znižovať prúd. Batéria zároveň môže potrebovať čas na vyrovnávanie napätia jednotlivých článkov, teda ich balansovanie. Na domácom wallboxe si takýto pokles často ale ani nevšimnete. Pri rýchlonabíjačke, kde výkon klesne zo 150 kW na 30 kW, je rozdiel omnoho výraznejší.

Obsah pokračuje pod reklamou

Nabíjanie môže byť pomalé aj pri 20 %. Rozhoduje teplota

Stav nabitia predstavuje iba jeden z faktorov, ktoré ovplyvňujú nabíjací výkon. Veľmi dôležitá je teplota článkov. Ak prídete teraz v zime k rýchlonabíjačke s premrznutou batériou, elektromobil môže nabíjanie výrazne obmedziť aj pri 10 alebo 20 % kapacity.

Pri nízkych teplotách sa totiž spomaľujú elektrochemické reakcie a transport lítiových iónov. Zvyšovanie nabíjacieho prúdu by mohlo zvyšovať riziko spomínaného usadzovania kovového lítia. Príliš vysoká tepolta zase zvyšuje tepelné a chemické namáhanie článkov. Systém preto obmedzuje výkon aj vtedy, keď sa batéria prehrieva.

Mnohé elektromobily dnes využívajú predohrev, respektíve tepelnú prípravu batérie. Ak v navigácii nastavíte rýchlonabíjaciu stanicu ako cieľ alebo zastávku, vozidlo dokáže batériu pred príchodom podľa potreby zohriať alebo ochladiť. Žiaľ, funguje to len pri integorvanej navigácii. Pri navigovaní cez Apple CarPlay či Android Auto to nefunguje.

Výslednú rýchlosť však môže obmedziť aj samotná nabíjacia stanica. Napríklad pre nedostatočný výkon, prúdový alebo napäťový limit, prehriaty kábel či zdieľanie výkonu s ďalším vozidlom. Samotné označenie 350 kW na stojane teda ešte nezaručuje, že takýto výkon niekedy uvidíte na displeji automobilu.

BYD už dokáže nabiť batériu na 97 % za 9 minút. Ako je to možné?

Vývoj batérií ukazuje, že spomaľovanie nabíjania pri vysokom stave kapacity nemusí byť také výrazné ako pri starších elektromobiloch. Čínske BYD tento rok predstavilo druhú generáciu svojej LFP batérie Blade Battery 2.0, ktorá v kombinácii s technológiou Flash Charging dokáže podľa výrobcu dosiahnuť mimoriadne krátke nabíjacie časy.

BYD oficiálne uvádza, že nabitie z 10 na 70 % trvá iba päť minút, zatiaľ čo z 10 na 97 % potrebuje deväť minút. Posledných 27 % tak pribudne za ďalšie štyri minúty.

Výrobca vysvetľuje, že výsledok dosiahol úpravou štruktúry anódy, usporiadania grafitových častíc, zloženia elektrolytu a konštrukcie katódy. Cieľom bolo znížiť odpor pri pohybe lítiových iónov, obmedziť vznik tepla a umožniť ich rýchlejšie ukladanie.

Nevyhnutnou súčasťou technológie je aj nabíjacia stanica Flash Charger s maximálnym výkonom až 1 500 kW na jeden konektor. Podrobnejšie sme sa jej venovali v článku o prvej 1 500 kW nabíjačke BYD v Európe.

Zdroj | TECHBOX/Gemini

Tieto časy však predstavujú údaje výrobcu pre konkrétnu kombináciu batérie a nabíjacej technológie. Neplatia pre všetky elektromobily BYD, ani pre nabíjanie na bežných verejných stojanoch. Aj tu nabíjací výkon postupne klesá. Rozdiel je v tom, že batéria dokáže prijímať veľmi vysoký výkon aj pri vyššom stave nabitia.

Oplatí sa teda čakať na 100 %?

Obsah pokračuje pod reklamou

Pri bežnom diaľničnom cestovaní často nie. Ak elektromobil dosiahne 80 % a jeho nabíjací výkon výrazne klesne, ďalších 20 % vás môže stáť desiatky minút. Niekedy je preto rýchlejšie pokračovať v jazde a absolvovať ďalšiu kratšiu zastávku na nabíjanie.

Na druhej strane, ak máte pred sebou dlhý úsek bez dostupných nabíjacích staníc, cestujete v zime alebo potrebujete väčšiu energetickú rezervu, pokojne nabíjajte aj na 90 či 100 %. Dôležitejšie než dodržiavanie univerzálnej hranice je vedieť, koľko energie skutočne potrebujete.

Pri plánovaní ciest preto sledujte nielen aktuálne percentá v batérii, ale aj nabjací výkon, odhadovaný čas dokončenia a dostupnosť ďalších staníc na trase.

A keď vám pri 85 % klesne výkon zo 150 na 25 kW, nemusíte hneď podozrievať pokazenú nabíjačku. Vo väčšine prípadov to znamená, že batériový manažment robí presne to, čo má. Chráni články pred prevádzkovými podmienkami, ktoré by mohli skracovať ich životnosť.

TECHBOX.sk môže za predaj produktu v článku získať províziu formou affiliate programov.

Ďalšia story
Zatvoriť

Newsletter

Ďakujeme za váš záujem! Odteraz vám už neunikne žiadna novinka.
Ľutujeme, ale váš formulár sa nepodarilo odoslať.