Pozrite si
Elektromobilita dokáže aj po viac než dekáde od nárastu jej popularity vyburcovať vášnivé diskusie. Priaznivci tohto typu pohonu ho považujú za dokonalý spôsob, ako sa zbaviť konvenčných spaľovákov, odporcovia zas nad ich nevýhodami a záťažou na životné prostredie nechápavo krútia hlavami.
Nedávno zverejnená štúdia už ukázala, že elektromobily dokážu „splatiť“ svoj environmentálny dlh z výroby relatívne rýchlo a prekonať tak spaľováky i hybridy. To však ešte stále neznamená, že sa jedná o kryštáľovo čisté odvetvie.
Environmentálna čistota jazdy elektromobilu a teda jeho záťaž na životné prostredie sa krajinu od krajiny, región od regiónu mierne líši. Závisí totiž, z akého zdroja pochádza elektrina, ktorou bol elektromobil nabitý a teda, či sa jedná o energiu výhradne z obnoviteľných zdrojov, mixu alebo naopak napríklad výhradne z uhoľnej elektrárne. Ukazuje sa však, že aj v prípade poslednej a najhoršej možnosti, je takáto jazda ekologickejšia, než jazda konvenčného spaľovacieho motora.
Obsah pokračuje pod reklamou
Podobne je to aj pri batériách, ktoré sa svojim zložením, materiálmi a ich pôvodom líšia. V praxi to preto môže vyzerať tak, že hoci na konci spotrebiteľského reťazca máme spokojného vodiča za volantom tichého elektromobilu s lokálne takmer nulovou záťažou na životné prostredie, na jeho úplnom počiatku nájdeme bane na ťažké kovy s (mierne povedané) problematickými pracovnými podmienkami.
Pôvod a problematiku najčastejšie využívaných materiálov v batériách elektromobilov zhrnul výstižne portál InsideEVs. Prakticky synonymom pre batérie je lítium, ktorého najväčším producentom je Austrália. Na druhom mieste za ňou je ale Čilé, „kde odvetvie ťažby lítia spôsobilo to, čomu Rada ochrany prírodných zdrojov hovorí – vodná kríza“.
Druhým najčastejšie využívaným materiálom je kobalt, ktorý v najväčšom objeme ťaží Konžská demokratická republika. Ťažba tohto ťažkého kovu tu podľa Amnesty International viedla k ťažkému porušovaniu ľudských práv. „Priemerná batéria do elektromobilu potrebuje viac ako 13 kilogramov kobaltu, batéria v mobilnom telefóne približne 7 gramov. Dopyt po kobalte by mal do roku 2025 dosiahnuť 222 000 ton, čo predstavuje trojnásobok oproti roku 2010. Ľudia v Kongu sú kvôli jeho ťažbe vyhrážaním a zastrašovaním násilne vysťahovávaní zo svojich domov, prípadne sú ťažiarenskými spoločnosťami zavádzaní a obraní o ich miesto na bývanie.
Treťou najčastejšie prítomnou surovinou v batériách je nikel, ktorého ťažba podľa americkej obchodnej komory vedie k masívnemu odlesňovaniu, zvyšujúcej sa erózii pôdy a znečisteniu vodných tokov. O nič lepšie na tom nie je výroba elektromotorov, ktoré obsahujú ďalšie problematické materiály vrátane dysprózia ťaženého najmä v Mjanmarsku. Menej ako 1 % dysprózia z tejto krajiny spĺňa normy ESG, ktorých cieľom je minimalizácia negatívnych vplyvov ťažby na životné prostredie.
Výroba batérií a elektromotorov je tak nepopierateľne problematická, čo však neznamená, že je potrebné celé toto odvetvie okamžite odsúdiť a vrátiť sa späť ku konvenčným spaľovákom. Existuje viacero metód, ako možno elektromobily očistiť aj od týchto nedostatkov. Je následne na vládach a spotrebiteľoch, aby od výrobcov batérií, motorov i samotných elektromobilov vyžadovali, aby ich v praxi využili.
Automobilka Volvo pri svojom plne elektrickom modeli EX90 oznámila plán využívania tzv. batériového pasu, ktorý už do praxe nasadila pri modeli Cybertruck aj Tesla. Takýto pas umožňuje zistiť, aké materiály a z akých zdrojov boli pri výrobe batériových článkov pre konkrétny elektromobil použité. To umožní nielen lepší zásah, servis a recykláciu batérií, ale aj lepší dohľad nad tým, či výrobca získava materiály od zodpovedných dodávateľov.
Práve spomínaná recyklácia je tiež veľkým faktorom, ktorý môže očistiť zlé renomé batérií elektromobilov. Je výrazne jednoduchšie získať ťažké kovy potrebné pre výrobu nových batérií z už existujúcich batérií než zo zeme. Elektromobilov, ktoré majú batérie už opotrebované alebo ich po nehode nemožno bezpečne ďalej využívať, je z roka na rok čoraz viac a dobrou správou je, že recyklačným spoločnostiam sa darí získať z nich kľúčové suroviny ako lítium, kobalt a nikel s až 95 % efektivitou. S masívnou recykláciou batérií počíta aj akčný plán Európskej únie.
Výrobcovia batérií okrem toho naďalej investujú nemalé peniaze do vývoja batérií a elektromotorov, ktoré nebudú na ťažkých kovoch tak veľmi, alebo vôbec závislé. Ťažba takýchto surovín napokon nie je iba environmentálne náročná, ale aj pomerne drahá a tak je aj v ich záujme znížiť náklady na výrobu batérií nadol. Spomedzi všetkých možností je však samozrejme táto najnáročnejšia a časoso pravdepodobne najvzdialenejšia.
Do úvahy je ale potrebné brať fakt, že hoci batérie nie sú ani zďaleka žiadnou technologickou novinkou, elektromobilita novým odvetvím stále je a z roka na rok sa stále mení. Neduhy tohto segmentu z pred dekády už dnes nemusia platiť a ďalšiu dekádu môžu byť zabudnuté aj tie dnešné. Dôležité je nezmietnuť nové nápady hneď zo stola a namiesto hádok svoje úsilie, intelekt a prostriedky investovať do pokroku, z ktorého môže ťažiť (bez dvojzmyslu) celá spoločnosť.
Zdroj