Pozrite si
V sobotu odštartovala z komplexu SLC-40 na Cape Canaveral Air Force Station k ISS nosná raketa Falcon 9 s nákladnou loďou Dragon. Na palube lode v misii CRS-17 sa okrem iného užitočného nákladu nachádza aj množstvo experimentov, vrátane environmentálneho observatória na monitorovanie zdrojov a úrovní oxidu uhličitého Orbiting Carbon Observatory-3 (OCO-3).
Dragon sa k medzinárodnej stanici ISS priblíži dnes. Vo vzdialenosti 10m pred stanicou bude loď zachytená robotickým ramenom Canadarm 2, ktoré by mal na ISS ovládať kozmonaut David Saint-Jacques. Následne bude Dragon pripojený na spodný uzol modulu Harmony.
Cez prekážky ku hviezdam
OCO-3 bude neskôr robotickým ramenom premiestnený z nákladného priestoru lode Dragon na vonkajšiu časť japonského modulu Kibó, odkiaľ má monitorovať koncentrácie CO2 v atmosfére.
OCO-3 je nasledovníkom vesmírneho observatória OCO-2, vypusteného pred necelými piatimi rokmi. Zariadenie bude presne monitorovať miesta na Zemi (mestá a oblasti), ktoré emitujú mnoho oxidu uhličitého. Zároveň sa zameria aj na oblasti, ktoré CO2 z atmosféry absorbujú (oceány a lesy). Veľké množstvo meraní OCO-3 bude veľkým prínosom pre vedcov, ktorí potrebujú dlhodobé pozorovania na odhalenie trendov a objavovanie nových súvislostí.
Súčasťou OCO-3 sú tri citlivé spektrometre, ktoré zaistia snímanie dát s vysokým rozlíšením a presnosťou. Dokážu detegovať koncentrácie CO2 s presnosťou 1 ppm (part per million). Životnosť misie je stanovená na tri roky.
„Oxid uhličitý je najdôležitejším plynom, ktorý ľudia vypúšťajú do atmosféry, preto pochopenie jeho správania sa v budúcnosti je kritické,“ povedala Annmarie Eldering, projektová vedkyňa pre OCO-3 v NASA Jet Propulsion Laboratory.
Prístroj OCO-3 sa pritom takmer nedostal do vesmíru. V rokoch 2017 a 2018 sa Trumpova administratíva, ktorá nie je naklonená skúmaniu klímy – sám americký prezident patrí k popieračom klimatickej zmeny, snažila obmedziť experimenty na monitorovanie Zeme.
„Hovorilo sa, že OCO-3 nepoletí,“ uviedol Britton Stephens z Národného centra pre výskum atmosféry, ktorý pracuje vo vedeckom tíme OCO-3. Projekt zažil veľa vzostupov a pádov, ale vďaka obhajobe zo strany lídrov NASA a podpore kongresu sa podarilo OCO-3 presadiť a nakoniec aj dopraviť do vesmíru.
Latinské príslovie „per aspera ad astra“ (cez prekážky ku hviezdam) sa tu symbolicky naplnilo.
Kľúčový výskum
Modelovanie vývoja klímy je dnes oveľa dôležitejšie, ako kedykoľvek predtým a významnejšie, než si väčšina z nás uvedomuje. Rekordne horúce letá a zrážkové anomálie od dlhého sucha, po búrkové záplavy, ktoré sledujeme už pár rokov, sú len predohrou toho, čo nás čaká v budúcnosti.
A čo je dôležité, nejde o dôsledky našich súčasných emisií. Klimatické cykly a vzdušné prúdy totiž ovplyvňuje teplota prúdov oceánskych, no toto pôsobenie funguje s oneskorením niekoľkých desiatok rokov. Na súčasnú nádielky extrémov počasia sme si teda „zasiali“ možno pred 20-timi, alebo 30-timi rokmi. Inak povedané, aj keby sme ihneď znížili emisie skleníkových plynov na nulu, tak kolos mechanizmu zemskej klímy pôjde zotrvačnosťou ďalej ešte celú generáciu.
Tým skôr, že produkciu CO2 dokážeme znížiť len postupne, sa zmene klímy nevyhneme. Aby sme dokázali predvídať jej konkrétne dopady, sú dlhodobé a presné merania oxidu uhličitého v atmosfére podstatné.
„Čím dlhšie sa budú záznamy meraní zhromažďovať, tým dôležitejšími sa stanú,“ povedal Pontus Olofsson, profesor Bostonskej univerzity, ktorý využíva satelity na výskum uhlíkového cyklu Zeme. Vypustenie observatória OCO-3 preto treba považovať za krok správnym smerom.
Zdroj