Najrýchlejšia sonda v histórii dorazila k Plutu. A prepísala učebnice

Presne pred desiatimi rokmi, 14. júla 2015, sa navždy zmenil náš pohľad na okraj slnečnej sústavy.

Po deväť a pol roka trvajúcej púti naprieč vesmírom dorazila sonda NASA New Horizons k svojmu hlavnému cieľu: trpasličej planéte Pluto.

Ľudstvo tak po prvýkrát v histórii uzrelo zblízka tento vzdialený, tajomný a mrazivý svet, ktorý bol dovtedy len rozmazanou bodkou aj v tých najvýkonnejších teleskopoch. Keď sonda New Horizons 19. januára 2006 štartovala z Mysu Canaveral, bola najrýchlejším objektom, aký kedy človek do vesmíru vyslal.

Chcete sa dozvedieť viac tech noviniek? Vypočujte si náš podcast, ktorý kompletne vytvorila umelá inteligencia:

Jej cesta k Plutu, dlhá takmer 5 miliárd kilometrov, bola plná očakávaní. Tím vedcov a inžinierov z Laboratória aplikovanej fyziky Univerzity Johnsa Hopkinsa (APL) a Southwest Research Institute (SwRI) udržiaval sondu po väčšinu času v hibernácii, aby šetril jej systémy na kľúčový okamih stretnutia.

Ako sa sonda v lete 2015 približovala, Pluto sa postupne menilo z nejasného svetelného bodu na skutočný svet s vlastnými charakteristikami. Prvé snímky odhalili prekvapivé útvary a potvrdili existenciu piatich mesiacov, z ktorých najväčší, Charón, je taký veľký, že Pluto a Charón sú často označované za dvojplanétu.

Deň, kedy sme spoznali Pluto

Štrnásty júl 2015 bol vyvrcholením desaťročí plánovania a deväťročnej cesty. Sonda New Horizons preletela okolo Pluta rýchlosťou takmer 50 000 km/h, pričom sa k jeho povrchu priblížila na vzdialenosť iba 12 500 kilometrov. Počas tohto krátkeho a intenzívneho stretnutia jej sedem vedeckých prístrojov zbieralo dáta – snímky vo vysokom rozlíšení, údaje o zložení povrchu a atmosféry.

Keďže sonda bola tak ďaleko od Zeme, signál putoval jedným smerom viac ako štyri hodiny. Celý svet v napätí čakal na potvrdenie, že sonda prelet úspešne prežila a začala posielať drahocenné dáta. Keď konečne dorazil potvrdzovací signál, v riadiacom stredisku misie vypukla obrovská radosť.

Informácie, ktoré New Horizons poslala späť na Zem, predčili všetky očakávania a doslova prepísali učebnice. Z Pluta sa vykľul neuveriteľne zložitý a geologicky aktívny svet.

Čo sme našli na Plute?

Najikonickejším objavom je obrovská oblasť v tvare srdca, neformálne pomenovaná Tombaugh Regio po objaviteľovi Pluta, Clydovi Tombaughovi. Jej západná časť, Sputnik Planitia, je rozsiahla ľadová planina tvorená zamrznutým dusíkom, metánom a oxidom uhoľnatým, bez akýchkoľvek kráterov, čo svedčí o jej geologickom mladí – jej povrch sa neustále obnovuje procesom podobným prúdeniu v lávovej lampe.

Sonda odhalila pohoria vysoké ako Skalnaté vrchy, ktoré sú však tvorené z vodného ľadu, tak pevného pri extrémne nízkych teplotách Pluta, že sa správa ako hornina na Zemi. Snímky urobené po prelete proti Slnku ukázali, že Pluto má tenkú, ale komplexnú atmosféru s viac ako desiatkou vrstiev modrastého oparu, podobne ako na Zemi.

Ani najväčší mesiac Pluta, Charón, nesklamal. Ukázal sa ako svet plný kaňonov, zlomov a s obrovskou tmavou polárnou čiapkou, neformálne nazvanou Mordor Macula, ktorej pôvod je stále predmetom vedeckých debát.

Misia New Horizons nám ukázala, že aj tie najvzdialenejšie a najchladnejšie kúty našej slnečnej sústavy môžu byť prekvapivo dynamické a živé. Desať rokov po tomto historickom stretnutí vedci stále analyzujú dáta a robia nové objavy, ktoré nám pomáhajú lepšie pochopiť vznik a vývoj planét, vrátane tej našej.

Prehliadnite si najlepšie snímky Pluta a jeho mesiacov v ohromujúcom rozlíšení priamo na webe NASA.

TECHBOX.sk môže za predaj produktu v článku získať províziu formou affiliate programov.