Pozrite si
Vďaka novej technológii vyvinutej juhokórejskými vedcami by sme jedného dňa mohli naše mobilné a nositeľné zariadenia nabíjať bezdrôtovo vzduchom na pomerne veľké vzdialenosti.
Myšlienkou energie voľne dostupnej v priestore sa zaoberal už Nikola Tesla a jeho pokračovatelia, ktorí pred niekoľkými rokmi založili spoločnosť WiTricity na komercializáciu napájania a nabíjania na báze magnetickej rezonancie, ju priniesli do praxe.
Obsah pokračuje pod reklamou
Vedci z univerzity Sejong v Južnej Kórei na to však išli inak. Použili infračervené laserové svetlo na prenos 400 mW svetelného výkonu na vzdialenosť až 30 metrov. To by stačilo na nabíjanie menších senzorov a vedci si myslia, že nie je zásadný problém zvýšiť výkon tak, aby „utiahol“ aj nabíjanie smartfónov. Vedci už urobili niekoľko vylepšení na zlepšenie účinnosti systému, aby preniesol čo najviac energie. Výskum bol publikovaný v magazíne Optics Express.
Technológia sa nazýva distribuované laserové nabíjanie a prenos energie je úplne bezpečný, vyžaduje však priamu viditeľnosť medzi zdrojom a spotrebičom. Laserové svetlo s centrálnou vlnovou dĺžkou 1550 nanometrov je v najbezpečnejšej časti infračerveného spektra a nemôže poškodiť ľudskú pokožku ani oči.
Ako to celé funguje? V experimentálnej zostave bol zosilňovací vysielač, špeciálne upravený striebristým kovom – erbiom, umiestnený 30 metrov od prijímača, ktorý bol vybavený fotovoltaickým článkom na premenu svetelného toku na elektrickú energiu. Pri rozmeroch iba 10 x 10 mm je tento prijímač dostatočne malý na to, aby sa zmestil do kompaktných zariadení, ako sú senzory. Bezdrôtovo by sa takto dali nabíjať napríklad menšie zariadenia inteligentnej domácnosti, ako detektory pohybu, či teplotné senzory.
V jednotke prijímača vedci začlenili guľový spätný reflektor s guľovou šošovkou na uľahčenie 360-stupňového zarovnania vysielača a prijímača, aby sa maximalizovala účinnosť prenosu energie.
Technológia ešte nie je zrelá na komerčné využitie, ale časom by mohla úspešne fungovať pri bezdrôtovom nabíjaní nielen s osobnou elektronikou, ale aj v priemyselných prostrediach, kde je niekedy ťažké vybudovať a udržiavať kabeláž, alebo sa tam vyskytuje elektromagnetické rušenie.
„Malý“ problém je však efektivita takéhoto nabíjania. Samotný prenos laserom na vzdialenosti maximálne rádovo desiatok metrov je síce bez strát, ale časť energie sa stratí pri konverzii elektriny na svetlo. Ďalší „energovod do stratena“ spôsobuje konverzia energie z infračerveného svetla na elektrinu vo fotovoltaickom článku, ktorého účinnosť je najskôr pod 25%. Celková účinnosť technológie je teda pravdepodobne katastrofálne nízka a straty zrejme presahujú 80% energie na vstupe.
Ktovie, čo by na to povedali politici v Bruseli, ktorí nám v mene energetických úspor zrušili žiarovky so žeraveným vláknom, zakázali vyrábať „funkčné“ vysávače a teraz radia znížiť v zime teplotu v miestnostiach o dva stupne?
Na takéto „drobnosti majstrov“ by sme si mali dať pozor. Hlavne, keď sa rovnaké výsledky, čítaj bezpečné bezdrôtové napájanie a nabíjanie na vzdialenosť niekoľkých metrov, dajú dosiahnuť aj pomocou magnetickej rezonancie, ale pri dramaticky vyššej účinnosti.
Zdroj