Pozrite si
Starý kontinent sa otepľuje čoraz rýchlejšie, aj napriek tomu, že proti emisiám skleníkových plynov bojuje podstatne razantnejšie ako ostatné regióny. Možno je to dobrý dôvod na zamyslenie sa nad účinnosťou často drakonických opatrení typu „Zelená dohoda“ (Green Deal).
Vedci, ktorí sledujú klimatické zmeny, zistili, že v Európe sa teploty zvyšujú viac ako dvojnásobne oproti celosvetového priemeru. Rýchlosť otepľovania je v Európe najvyššia zo všetkých kontinentov, čo má svoje následky už dnes. Stačí si spomenúť na extrémne horúčavy, požiare a enormné sucho počas tohtoročného leta.
Obsah pokračuje pod reklamou
Údaje pochádzajú zo správy o stave klímy v Európe, ktorú vypracovala Svetová meteorologická organizácia (WMO) v spolupráci so službou Európskej únie pre zmenu klímy Copernicus. V správe sa konštatuje, že teploty v Európe medzi rokmi 1991 a 2021 výrazne vzrástli, v priemere o 0,5 °C za desaťročie.
Pre porovnanie, podľa Medzivládneho panelu o klimatickej zmene (IPCC) celosvetový priemerný nárast teplôt bol len 0,2 °C za desaťročie, takže miera otepľovania pozorovaná v Európe je viac ako dvojnásobná. Autori píšu, že extrémne počasie a klimatické udalosti mali v roku 2021 priamy vplyv na ľudí v regióne a spôsobili stovky úmrtí a ekonomické škody presahujúce 50 miliárd USD.
Pri súčasnom tempe by sa globálne teploty zvýšili o 1,5 °C okolo roku 2040. Štylizovaná dráha 1,5 °C, ktorá je tu znázornená, zahŕňa zníženie emisií, ktoré sa začne okamžite, a emisie CO2 dosiahnu nulu do roku 2055.
„Európa predstavuje živý obraz otepľujúceho sa sveta a pripomína nám, že ani dobre pripravené spoločnosti nie sú v bezpečí pred vplyvmi extrémnych poveternostných udalostí,“ povedal generálny tajomník WMO, profesor Petteri Taalas. „V tomto roku, podobne ako v roku 2021, boli veľké časti Európy zasiahnuté rozsiahlymi vlnami horúčav a sucha, ktoré podnecovali lesné požiare.“
Medzi dôsledky otepľovania patrí podľa správy topenie sa alpských ľadovcov, ktoré stratili v rokoch 1997 až 2021 hrúbku 30 m, aj pokračujúce zrýchľovanie topenia grónskeho ľadovca. V tomto roku mimoriadne horúčavy vo Veľkej Británii prvýkrát v histórii záznamov prekonali 40 °C.
„Európska spoločnosť je zraniteľná voči klimatickým zmenám, ale Európa je tiež v popredí medzinárodného úsilia o zmiernenie klimatických zmien a o vývoj inovatívnych riešení na prispôsobenie sa novej klíme, s ktorou budú musieť Európania žiť,“ povedal Dr Carlo Buontempo, riaditeľ Copernicus Climate Change Service.
Európskej únii sa v rokoch 1990 až 2020 podarilo znížiť emisie skleníkových plynov o 31 %. Európa je tiež svetovým lídrom v systémoch včasného varovania na ochranu svojich obyvateľov pred najhoršími účinkami klimatických vplyvov.
Zdá sa však, že znižovanie emisií skleníkových plynov v Európe, ktoré má už dnes pomerne výrazné dopady na priemyselné odvetvia, dopravu a ekonomiku, má len marginálny vplyv na stav globálnej klímy.
Emisie skleníkových plynov nepoznajú hranice štátov, ani kontinentov. Ak najväčší znečisťovatelia ovzdušia, ako Čína, India, USA a krajiny ťažiace ropu a zemný plyn, nebudú rovnako poctivo znižovať emisie oxidu uhličitého a metánu ako Európa, globálne otepľovanie spôsobované človekom sa zmierniť nepodarí.
Z tohto pohľadu je pravdepodobne zalesňovanie a „vývoj inovatívnych riešení na prispôsobenie sa novej klíme“ omnoho efektívnejším nástrojom na zaistenie prežitia, ako emisné povolenky, zaťažujúce priemyselnú výrobu a skrz rast cien aj celú populáciu.